Aj taký je život... II. časť
18. 4. 2008
Posledné mesiace od toho potratu boli tie najkrajšie v jej živote. Zažila s ním toho veľa, veľmi sa milovali. Ale teraz leží na posteli a prežíva ukrutné muky. Ako jej to mohol spraviť? Dala mu všetko, obetovala kvôli nemu všetko, dala mu všetku svoju lásku. Obetovala by kvôli nemu aj svoj život, zanechala by všetko čo dosiahla. A on? On by pre ňu nespravil nič...
************************************************************
Pred dvoma týždňami
,,Ahoj chrobáčik," povedal jej a venoval dlhý bozk, plný vášne.
,,Ahoj," usmiala sa naň a opätovala mu bozk. Cítil, že niečo nie je v poriadku.
,,Je ti niečo?" opýtal sa ustarostene.
,,Nie, všetko je v poriadku," povedala a z očí sa jej vykotúľala slza.
,,Neklam mi zlatko, prečo potom plačeš?"
,,Och, musím ti to povedať. Už ti to nedokážem tajiť," dopovedala a nastala chvíľa ticha.
,,Tak?"
,,Ja... ja... nemôžem mať deti," povedala tú najťažšiu vetu v živote. Nikdy nečala, že niečo také povie a bolelo ju to. Vedela ako túži po deťoch, pretože on stratil otca a nemohol si to s ním užiť, tak chce byť skoro dobrým a milujúcim otcom.
,,Zlato, ale vieš, že prvý apríl už bol? Nežartuj prosím ťa," vravel. Vedel, že nežartuje.
,,Myslím to vážne, bola som u lekára. Nemôžem mať deti. Vraj sa to dá liečiť, ale je to nákladné," informovala ho.
,,Poď sem," povedal a pevne ju objal. ,,Uvidíš, bude to dobre, zváldneme to spolu."
,,Milujem ťa," pošepla mu ticho do ucha a pobozkala ho.
O týždeň neskôr
,,Čo mu je?" opýtal sa jej jeho kamoš, keď sedeli za stolom v bare a sledovali ho, ako sa opýja do nemoty.
,,Máme menší problém," povedala mu a aj ona obracala poháriky jeden za druhým.
,,Nepij toľko. Opiješ sa a kto ťa bude vláčiť domov?" spýtal sa jej.
,,Na čo tu mám teba? A jeho?" ukázala prstom na svojho priateľa, ktorý ležal na bare.
,,Jasné, ja som tu len od toho, aby som viedol opité babenky domov," povedal a vypil si aj on.
,,Kde máš babu?" opýtala sa ho.
,,Rozišli sme sa. Nemalo to zmysel. Prestal som ju ľúbiť a ona bola vždy frigídna," informoval ju. Poznala jeho kočku veľmi dobre. Vedela, čo je to za kvietok, no nechcela mu nič hovoriť, lebo videla, že ju ľúbi.
,,Život nemá zmysel," povedala a priložila si pohár k perám.
,,Tak, tak..." zamrmral si popod nos.
Čo sa asi stalo...
,,Čo ti je? Prečo v poslednej dobe iba piješ?" opýtal sa ho kamarát, keď bol už celý týždeň naliaty a teraz znova pil.
,,Prečo? Prečo asi... Nebudem mať deti. Nechcem sa zaviazať k takej žene, ktorá je neplodná."
,,Si opitý a teraz tu trepeš blbosti," hovoril mu a snažil sa mu pomôcť vstať od baru.
,,Ale ono to je pravda, povedala mi to. Nemôže mať deti," povedal s plačom. ,,A ja som ju tak miloval."
,,A chceš mi povedať, že ju už nemiluješ?" vyjevene sa naň pozrel.
,,Ako môžem milovať ženu, ktorá mi nemôže dať deti?" opýtal sa ho.
,,Normálne, veď si nejaké adoptujete. Bože, máš so všetkým problém. Dnes je toľko možností a ty zahadzuješ vašu lásku kvôli tomu, že ti nemôže dať dieťa?" spýtal sa ho. Nechápal tomu, veď ju nadovšetko miloval. Miloval ju viac ako ktorúkoľvek inú. Ona bola vlastne prvá, ktorú vôbec ľúbil.
Dnes
Čakala ho pred školou. Nepovedala mu, že príde. Chcela ho prekvapiť. Zazvonilo. Zo školy začali vychádzať študenti. Zrazu to zbadala. Vyrazilo jej to dych. On kráčal ruka v ruke s inou. Keď ju zbadal zastavil sa a poslal hentú preč. Podišiel k nej.
,,Čo tu robíš?" spýtal sa jej odmerane.
,,Čo to bolo?" odvetila mu otázkou a snažila sa potlačiť slzy. Pozrel do zeme a neprehovoril.
,,Pýtala som sa, že čo to bolo," zopakovala. Nič. Nedočkala sa odpovede. Otočila sa a odchádzala preč. Pribehol k nej jeho spolužiak.
,,Prosím ťa, povedz mi, čo je medzi nimi?" dožadovala sa odpovede a z očí sa jej vykotúľala horúca slza a stekala jej po líci. Taktiež jej neodpovedal, ale pozrel sa jej aspoň do očí. Teraz to pochopila. Je koniec. Koniec lásky, pre ktorú by spravila všetko. Koniec všetých tým nenahraditeľným chvíľam. Koniec jej snom. Plakala. Plakala ako malé dieťa, ktorému vezmú hračku. Otočila sa a kráčala preč z toho miesta.
,,Prepáč mi to, nechcel som, aby to medzi vami tak skončilo," povedal ešte jeho spolužiak no ona to už nevnímala.
*************************************************************
Teraz leží na posteli. Fľaša v ruke a rozmýšľa nad najrýchlejšou smrťou. Verila v lásku, verila v šťastné konce, verila, že môže byť šťastná aj ona. No osud sa s nami nemazná, osud má rád iróniu. Vysmieva sa nám, že my ľudia sme takí hlúpi a veríme v taký obyčaný pozemský cit, akým je láska.
:) pjekne
(In.Love, 7. 5. 2008 21:37)