The path of destiny

Prešiel už rok, čo sa spolu rozišli a ona k nemu stále niečo cítila. Veď to, čo spolu prežili sa jej vrylo hlboko do srdca a pamäte. Po rozchode s ním stratila jeho a zároveň aj svojho najlepšieho priateľa. Nemala sa komu zdôveriť so svojimi problémami, starosťami alebo úspechmi. Teraz čoraz častejšie siahala po alkohole, cigaretách. Priatelia sa jej otáčali chrbtom, nevedeli alebo nechceli jej pomôcť. Z najlepšej študentky na škole sa stalo dievča, ktoré začalo flákať školu, neučilo sa, stal sa z nej priemerný študent. Z dievčaťa, ktoré malo stále kopu priateľov a bolo stredobodom pozornosti sa časom stal outsider bez priateľov. Jedinou útechou pre ňu bol basketbal. Chodila sa pozerať na zápasy. Tá hra ju dostala natoľko, že bola ochotná chodiť na zápasy jej obľúbeného tímu aj 90 kilometrov od jej mesta.

Raz, keď popoludní kráčala po ulici zbadala ako na ihrisku za blokom hrajú nejaký chalani basket. Bola  unavená, ale chcela sa pozrieť aspoň na chvíľu. Sadla si teda na lavičku pri ihrisku, zapálila cigaretu a pozerala sa. Sem tam sa aj usmiala, keď sa im nepodarila prihrávka alebo stratili loptu. Po piatich minútach pozerania, začala rozoznávať známu techniku hry, známe pohyby a črty tváre. Zostala tam sedieť ako prikovaná a nevedela čo má robiť. Chcela odísť, ale nemohla. Musela sa naň pozerať, veď ho nevidela od kedy sa rozišli. Zrazu jej k nohám dopadla lopta z ihriska. A pribehol k nej on. On, ktorého stále milovala a nemohla sa vyrovnať s rozchodom.

,,Ahoj,“ pozdravil jej, keď prišiel po loptu.

,,Čo tu robíš?“ spýtala sa ho namiesto pozdravu.

,,Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie. A čo tu robím? No, bývam tu,“ odvetil jej.

,,Bývaš? Nemal si byť náhodou na druhom konci republiky a študovať?“

,,Zmena plánu,“ povedal. ,,Čo to máš v ruke?“ spýtal sa jej, keď zbadal, že drží cigaretu.

,,Cigaretu,“ odmerane mu povedala. Sama seba sa v duchu pýtala prečo sa k nemu tak správa, prečo má taký tón hlasu, prečo je drzá. Namiesto toho by mala byť rada, že ho vidí, že je zdravý. Od kedy sa rozišli tak spolu neudržiavali žiadne kontakty.

,,Nikdy si predsa nefajčila,“ prehovoril.

,,Čo už, časy sa menia.“

,,Nechceš sa prejsť? Porozprávať sa? Nič som o tebe dlho nepočul,“ navrhol a hodil loptu chalanom na ihrisko. Všimla si na jeho ruke prsteň. Nikdy ich nenosil. Zrazu si uvedomila, že je to obrúčka.

,,Ty si ženatý?“ opýtala sa, nezakrývajúc svoje prekvapenie.

,,Mesiac. Kvôli tomu som nešiel do školy. Musím makať, aby som nás užil. O tri mesiace sa narodí malé a potrebujeme ho nejako zabezpečiť,“ odpovedal jej s nie veľkým nadšením v hlase. Zarazilo ju to. Čakala všetko možné, ale toto nie. Bude mať dieťa s inou. Dieťa, ktoré mal mať s ňou, keby vtedy nebola potratila. Mohli byť spolu, mohli to dieťa vychovávať a boli by obaja šťastní.

,,Si šťastný?“ spýtala sa ho a čakala na odpoveď.

,,S tebou mi bolo lepšie. Ja viem, zbabral som to. Nemal som ťa opustiť v takej ťažkej chvíli. Bol som hlupák a ani si nevieš predstaviť, koľkokrát som to už oľutoval. Mama mi odmietla pomáhať, vraj si za to môžem sám. Tiež sa nemôže zmieriť s tým, že nie sme spolu. Vraví, že ty si jediné dievča, ktoré bola schopná akceptovať a keď som jej povedal, že s Nelou čakáme dieťa, zavrela sa do izby a nevyšla z nej celý deň,“ povedal a jej sa do očí tlačili slzy. Prečo sa to vtedy stalo? Prečo?

,,Prečo si ma vlastne opustil?“ spýtala sa ho.

,,Zľakol som sa. Bál som sa, že by sme nemohli mať spolu deti. Ale teraz si ani nevieš predstaviť ako to veľmi ľutujem. Hlavne keď som so ženou, ku ktorej necítim absolútne nič. Spája ma s ňou iba tento prsteň a dieťa, ktoré sa nám narodí.“

,,Teraz je už neskoro na ľútosť. Mal si rozmýšľať čo robíš skôr, ako si to urobil,“ povedala mu. Keď počula tie jeho slová, veľmi ju to bolelo. Stále ho milovala. Mala chuť ho pobozkať, bol pri nej tak blízko a zároveň ďaleko. Patrí už inej žene a on už nikdy nebude jej.  

,,Som rád, že ťa vidím. Koľkokrát som ti chcel zavolať, ale nenašiel som odvahu,“ sklonil hlavu k zemi.

,,U mňa to bolo také isté. Stále na teba myslím... teda myslela som,“ opravila sa.

Zastavil uprostred malej žašitej uličky medzi blokmi, kde nikto nikdy nechodil a zapozeral sa na ňu. Podišiel bližšie a povedal: ,,Chýbaš mi. Nevieš si predstaviť ako mi chýbaš. Chýba mi tvoj úsmev, tvoje dotyky, pohladenia. Chýbaš mi úplne celá. Ešte stále ťa milujem.“ Potom sa k nej priblížil a pobozkal ju. Ona nenamietala. Objala ho okolo krku a všetky jeho bozky mu opätovala. Mala pocit, že tieto bozky sú najvášnivejšie v jej živote. Jednou rukou jej vliezol pod tričko a hladil jej chrbát. Už to nemohol vydržať, všetko v ňom vrelo. Oprel ju teda o stenu bloku, vyhrnul jej sukňu a sebe rozopol nohavice. Omotala si nohy okolo jeho bokov a pevne sa ho chytila za ramená. Ani jeden z nich si neuvedomoval, že to čo teraz robia je zlé. On je ženatý a čaká dieťa, a ona mu to vôbec nemala dovoliť. Obaja stonali od rozkoše a vzrušenia. Keď cítila, že sa blíži vrchol, pevne ho objala a zahryzla mu do ramena, aby nekričala od toľkej rozkoše. Chvíľu ešte ostali v objatí a potom ju položil na zem. Pobozkal ju, ona sa celá chvela. Nemohla uveriť tomu, čo sa práve stalo. Zase bola s ním, milovali sa, a ona sa opäť cítila šťastná v jeho prítomnosti. Začal mu zvoniť mobil. Vytiahol ho z vrecka a zdvihol.

,,Áno Nelka? Už idem domov. Už ti je lepšie? Vážne? Hneď som pri tebe, nič nerob a ľahni si. Ľúbim ťa,“ povedal a zložil. ,,Prepáč, musím ísť domov. Nela sa necíti dobre, musím ju odviesť do nemocnice, je na rizikovom a nechcem, aby sa niečo stalo,“ prehovoril. Jej sa do očí tlačili slzy. Teraz si uvedomila, že to absolútne nič neznamenalo.

,,Zavolám ti,“ povedal a chcel ju pobozkať.

,,Nepribližuj sa ku mne!“ kričala. ,,Vypadni! Zmizni!“ už to nevydržala a z očí sa jej valil príval sĺz.

,,Čo sa s tebou deje?“ opýtal sa jej.

,,Ty sa ešte pýtaš? Práve si sa so mnou vyspal a doma máš tehotnú ženu! Bež za ňou! Už ťa nechcem v živote vidieť! Neznášam ťa, hnusíš sa mi!“ kričala naň. On tam stál a pozeral na ňu. Ona sa len otočila a utiekla preč. Po tvári sa jej valili slzy a v hlave jej vírili myšlienky. Vyčítala si to, že sa s ním vyspala. Vôbec nemyslela na to, že je ženatý a čoskoro bude mať dieťa. Utekala tam, kam ju nohy niesli a skončila na vlakovej stanici. Pozrela si, kam ide prvý vlak. Mierne sa usmiala. Kúpila si lístok. Sadla si do kupé a zatresla dvere. Sedela v ňom sama. Už neplakala, ale oči mala stále opuchnuté. Sklamala sa v ňom zas a znova. Vyčítala si to aj sama sebe. Čo od toho čakala? Veď vedela, že to nebude mať zmysel. Vlak zastal a ona vystúpila. Pozrela na hodinky. Ešte má hodinu a pol čas, rozhodla sa, že do haly pôjde pešo. Chce si vyvetrať hlavu. Prišla pred halu. Znova pozrela na hodinky, ešte mala čas hodinu. Šla teda dnu, kúpila si lístok a posadila sa do prvého radu. Onedlho prišiel do haly hráč z tímu, ktorému fandila. Usmial sa na ňu a ona sa začervenala. Hádzal si loptu na kôš a pritom sa stále obzeral či ho sleduje. Asi chcel zamachrovať. Skúšal si nejaké triky a potom hodil kôš. Pri poslednom triku sa mu lopta vyšmykla z ruky a odkotúľala sa k nej. On zanadával a ona sa začala smiať. Pribehol k nej.

,,Je ti niečo smiešne?“ opýtal sa jej s úškrnom na tvári.

,,Nie, nič,“ skúšala sa tváriť vážne.

,,Neverím,“ povedal. ,,Môžem si k tebe prisadnúť?“ spýtal sa jej.

,,Jasné, veď koniec koncov ja som tu len hosť,“ usmiala sa.

,,No vlastne máš pravdu,“ povedal. ,,Ja som Peťo,“ predstavil sa.

,,Ja viem kto si, chodím sem na každý zápas,“ prehovorila a usmiala sa.

,,A ty sa mi nepovieš ako sa voláš?“ spýtal sa jej.

,,Mala by som?“ opýtala sa ho s úsmevom.

,,No slušnosť káže, aby si sa predstavila,“ povedal a zasmial sa.

,,Sofia,“ povedala mu svoje meno.

,,Rád ťa spoznávam Sofia. Idú mi už spoluhráči, asi by som sa mal ísť rozbehať a trošku si ešte zahádzať na kôš. Čo keby si ma počkala po zápase a potom spolu môžeme niekam ísť,“ navrhol jej.

,,Neviem či je to dobrý nápad, po zápase mi totižto ide vlak domov,“ odvetila mu.

,,Ty nie si odtiaľ?“ spýtal sa jej zvedavo.

,,Nie, bývam o 90 kilometrov ďalej,“ odvetila mu.

,,Páni, a to sem chodíš na každý zápas? Prečo?“

,,Kvôli tebe predsa,“ zažartovala.

,,Wau, začnem sa cítiť ako hviezda. Nechceš mi založiť fanklub?“ zasmial sa.

,,Porozmýšľam nad tým,“ zatvárila sa, že rozmýšľa.

,,Tak porozmýšľaj aj nad tým, že po zápase ma počkáš, pôjdeme niekam a potom ťa odveziem domov,“ povedal, žmurkol na ňu a odišiel na palubovku.

Hra sa skončila a Sofia počas celého zápasu premýšľala, či má ostať alebo ísť domov. Napokon sa rozhodla, že ostane. Čakala pred halou a rozmýšľala, prečo sa vlastne rozhodla ostať. Usúdila, že to nebol dobrý nápad a otočila sa, že odíde.

,,Už odchádzaš?“ spýtal sa jej.

,,Ehm...nie,“ začervenala sa. ,,Blahoželám k víťazstvu.“

,,Ou ďakujem,“ zasmial sa.

,,Tridsať jeden bodov, to sa nevidí často,“ povedala.

,,Snažil som sa. Vedel som, že v hľadisku sedí baba, ktorá sa na mňa pozerá. Tak som chcel zamachorvať,“ usmieval sa a kráčali spolu k autu.

,,No tak to sa ti podarilo,“ usmiala sa naň. Teraz absolútne nemyslela na to, čo sa dnes stalo. ,,Kam ideme?“ spýtala sa ho, keď si sadli do auta.

,,Pôjdeme ku mne, odnesiem si veci a tak sa môžeme ísť niekam najesť,“ povedal.

Cestou k nemu sa rozprávali o basketbale. O obľúbených hráčov z NBA, o obľúbených tímoch a o množnom úspechu Peťovho tímu v extralige. Zastali pred vchodom.

,,Ideš so mnou hore?“ opýtal sa jej.

,,Radšej nie, počkám ťa tu,“ povedala.

,,Ale no tak, poď. Hodím si veci do izby, spravím ti kávičku, medzitým sa osprchujem a tak môžeme vyraziť. Nenechaj sa prosiť,“ hodil na ňu totálne prosebný pohľad.

,,Okej no,“ súhlasila nakoniec, odpola si pás a vystúpila z auta. Peťo odomkol dvere, privolal výťah, vyviezli sa na tretie poschodie, otvoril dvere a pustil ju dnu.

,,Hm...máš to tu pekné,“ pochválila mu byt. Na to, že tam žil sám, tam bol poriadok. Ešte väčší ako v jej izbe. Šokovalo ju, že dospelý chlap môže mať taký poriadok v byte.

,,Ďakujem. Sadni si do obývačky, spravím ti niečo?“ opýtal sa jej.

,,Nie, nie. Ďakujem, nič nepotrebujem,“ odvetila mu s úsmevom.

,,Fajn, pusť si telku. Ja sa zatiaľ rýchlo osprchujem a môžeme vyraziť do ulíc,“ povedal a odišiel do sprchy. Asi po piatich minútach sa vrátil do obývačky s osuškou okolo pása.

,,Ou, asi by som sa mala otočiť,“ zasmiala sa. ,,Nemôžem vidieť polonahého chlapa skôr ako vo svadobnú noc.“

,,Tak to si zakry oči. Dúfam, že si už mala osemnásť. Nechcem, aby ma zavreli,“ zasmial sa aj on. V tom jej zazvonil mobil. Vytiahla ho z vrecka sukne. Zarazila sa. Držala ho v rukách a nevedela čo má robiť. Volal jej on, tak ako povedal. Chcela to dvihnúť, no nemohla.

,,Nezdvihneš to?“ spýtal sa jej Peťo.

,,Neviem, či by som mala. Je to dosť zložité,“ povedala mu.

,,Nechám ťa teda samú, aby si si to mohla v kľude vybaviť. Ja sa idem zatiaľ obliecť,“ žmurkol na ňu. ,,Keby si sa chcela pozrieť, tak budem hneď vedľa,“ zasmial sa.

,,Ešte si to premyslím,“ mierne sa usmiala. Napokon sa rozhodla, že dvihne.

,,Čo je?“ opýtala sa odmerane. ,,Prečo mi voláš? Prečo nie si so svojou ženou?“

,,Prepáč mi to Sofi, chcel som s tebou ostať, ale keď Nele prišlo vážne zle a je na tom rizikovom. Musel som odísť.“

,,Matúš, pozri sa, neviem čo sa medzi nami dnes udialo. Neviem, čo mieniš robiť ďalej, ale ja som si to takto nepredstavovala. Milovala som ťa a aj ťa stále milujem. Neviem, čo som vlastne od teba čakala. Si ženatý, musíš sa venovať svojej žene a čoskoro aj svojmu dieťaťu. Zabudni na mňa, ja zabudnem na teba, hoci si myslím, že to bude veľmi ťažké, zvlášť po dnešnom dni. Prosím ťa, nevolaj mi, nepíš mi, nehľadaj ma. Nechcem ťa už v živote vidieť!“

,,Sofi, ale ja ťa milujem. Keby som mohol tak sa hneď rozvediem a chcem byť iba s tebou,“ hovoril jej do telefónu.

,,Mne je to už teraz jedno! Skončili sme úplne! Ahoj,“ pozdravila mu a zložila. Z očí sa jej kotúľali obrovské slzy. Už naň nemyslela a teraz... začala znova.

,,Ale Sofi, prečo plačeš?“ prišiel do izby Peťo.

,,Prepáč, nechce sa mi o tom hovoriť,“ ospravedlnila sa a pretrela si oči. ,,Mohla by som tu dnes ostať? Neviem, či budem schopná ísť domov. Absolútne ma to späť do môjho mesta neťahá.“

,,Samozrejme, že môžeš,“ sadol si k nej a objal ju okolo pliec. ,,Vážne mi nechceš povedať, čo sa stalo?“ Sofia ho objala a povedala všetko, čo s Matúšom prežila. Všetko, čo sa medzi nimi udialo. Dokonca aj o tom, že s ním čakala dieťa, no nešťastnou náhodou oň prišla. A povedala mu aj to, že sa dnes spolu vyspali a bolo jej s ním nádherne, len potom mu zavolala jeho žena a jej sa otvorili oči. Peťo ju držal v náručí a pevne ju objal. Hladil ju po vlasoch a ona sa cítila v bezpečí. Počúval ju, hovoril jej, že všetko bude dobre. Presne toto potrebovala. Vyplakať sa niekomu v náručí. Peťo jej zdvihol hlavu a utrel jej slzy. Jemne ju pobozkal na čelo. Pozreli si do očí. Peťo k nej sklonil svoju tvár a nežne ju pobozkal na pery. Ona jeho bozk opätovala. Bozkávali sa a jeho ruka ju hladila na stehnách, na bokoch až sa napokon dostala pod tričko. Vyzliekol jej ho, položil ju na sedačku a bozkával ju na jej vypracovanom brušku. Rozopol gombík na sukni a stiahol jej ju dole. Pozrel sa jej do očí a znova ju pobozkal na pery. Chvíľu sa ešte spolu maznali a nakoniec sa ich telá spojili v jedno.