The path of destiny

CESTA OSUDU - 12. a 13. kapitola

26. 3. 2008

12. kapitola

Letticia Westwoodová

,,Tak ako?" pýtali sa dievčatá, keď sa Lia vrátila do izby.
,,Kto je Letticia Westwoodová?" odvetila otázkou.
,,Letticia? Celkom milé dievča," poznamenala Olívia.
,,V živote som o nej nepočula," povedala Lia a sadla si na posteľ.
,,Je to štvrtáčka a je zo Slizolinu, ale povedala by som, že sa tam dostala úplným omylom," dokončila Olívia.
,,Prečo sa pýtaš?" zamiešala sa do rozhovoru Judit.
,,Sirius mi ukázal jednu takú vecičku, na ktorej vidíte všetkých ľudí, ktorí sú na Rokforte a Sebastian bol s tou Letticiou Westwoodovou," vysvetlila im to Aurélia.
,,Aurélia, keď ti to mám tak kruto povedať, vykašli sa na Sebastiana. Vidíš, že to s ním nemá žiadnu budúcnosť. Veď na Rokforte je toľko iných pekných chalanov," dohovárala jej Laura.
,,A ako bolo vlastne so Siriusom?" opýtala sa Judit.
,,Celkom dobre, ale je to ešte decko," skleslo povedala Lia.
,,Čo ste robili? Alebo kde ste boli?" vyzvedala Olívia.
,,Boli sme si posedieť u Bielej pani a iba sme sa rozprávali. Povedal mi všetko o jeho rodine a ako ju veľmi neznáša."
,,A nesnažil sa aj o niečo iné?" podpichla ju Judit.
,,Judit, prosím, nepripomínaj mi to. Ešte teraz keď si spomeniem na ten bozk, tak mi je zle," povedala Lia a hodila do nej vankúš. Spomienka na to, že ju Sirius pobozkal jej vážne nerobila dobre.
,,Ok, prepáč," zachichotala sa. ,,Mali by sme už ísť spať. Je veľa hodín."
,,Máš pravdu. Som strašne unavená," povedala Lia a šla sa umyť do kúpeľne.

Nasledujúce ráno sedeli vo Veľkej sieni a raňajkovali. Zrazu do Siene vstúpilo asi 14 ročné dievča.
,,Aha, to je Letticia Westwoodová," poznamenala Olívia a všetky sledovali tmavovlasé dievča, ako kráča k slizolinskému stolu.
,,Je pekná," povedala Laura, ale keď videla ako sa Lia zatvárila radšej stíchla.
,,Myslíte si, že s ňou Sebastian chodí?" opýtala sa ich.
,,Ale nie, nechodí. Marcus by mi to určite povedal," odvetila jej Judit.
,,Tak prečo teda s ňou bol včera večer?"
,,Lia, ukľudni sa. Možno sa stretli len náhodou a trocha sa rozprávali," ukľudňovala ju Olívia.
,,Počuj, si nejaká žiarlivá," zachichotala sa Laura.
,,Si protivná," povedala Lia a vyplazila jej jazyk.
,,Ale no tak, užívaj si život a nemysli stále na Sebastiana. Si mladá a krásna, môžeš mať veľa chalanov, ale ty chceš stále toho jedného. To nie je normálne," vravela Laura, keď prežúvala hrianku natretú maslom.
,,Ale keď ja ho ľúbim," povedala takmer nečujne.
,,Práve som dostala vynikajúci nápad," zahlásila Olívia.
,,Olívia, radšej nie. Vieme aké sú tie tvoje nápady vynikajúce," zasmiala sa Judit.
,,Lia, zoženiem ti chalana," povedala Olívia a nevšímala si poznámky Judit.
,,Čo? Nie, ja nechcem, aby si mi zohnala chalana. Nepotrebujem to," bránila sa Lia. Vedela akých chlapcov má Olívia rada a neboli to práve jej typy.
,,Ahoj zlato," práve prišiel do Siene Marcus a pobozkal Judit.
,,Marcus? Čo mi vieš povedať o Letticii Westwoodovej?" opýtala sa ho Judit. Marcusovi, ktorý práve pil tekvicový džús zabehlo.
,,O kom?" opýtal sa.
,,Letticia Westwoodová," zopakovala Judit.
,,A prečo sa ma na ňu pýtaš?" pýtal sa Marcus a bolo vidno, že je nervózny.
,,Lia ju videla včera so Sebastianom," zapojila sa do rozhovoru Laura.
,,Nič o nej neviem. Idem už na hodinu," povedal a hneď odišiel.
,,Čo mu bolo?" opýtala sa Olívia.
,,Bol nejaký divný," odvetila Laura.
,,Všimla som si. Myslím si, že za tým niečo bude," povedala Lia a hlavu si dala do dlaní.
,,Baby, poďme už aj my. Binns nemá rád keď niekto mešká," navrhla Judit a dopila kávu, ktorú mala v pohári.

,,Dievčatá meškáte," povedal Binns, keď vbehli do triedy.
,,Ospravedlňujeme sa," povedala Lia a ponáhľala si sadnúť na svoje miesto.
,,Máte šťastie, že sme ešte nezačali. Dnes budeme brať veľmi zaujímavú tému. Upíri v dejinách Európy. Otvorte si knihu na strane 45."
,,Myslím, že sme radšej mohli začať bez nás," povedala Laura, keď si prezerala obrázky v knihe. ,,Je to nechutné."
,,Ktorý upír je v celých dejinách najznámejší?" opýtal sa Binns a pár rúk hneď vyletelo hore. ,,Áno, slečna Goodwillová?"
,,Myslím, že to bol Vlad IV. nazývaný aj Vlad Tepes, alebo gróf Dracula," odpovedala Lia.
,,Výborne slečna Goodwillová a čím sa preslávil?"
,,Napichoval hlavy svojich obetí na koly," odvetila.
,,Správe. Získavate 10 bodov pre Chrabromil," povedal Binns a žmurkol na ňu. ,,Takže ako slečna Goodwillová povedala, najznámejším upírom bol Vlad IV. nazývaný aj Vlad Tepes, Napichovať, Narážač alebo gróf Dracula. Dracula dlhší čas balansoval na ostrí meča medzi uhorským kráľom Matejom Korvínom a tureckým sultánom Mehmedom v snahe uchovať si nezávislosť suverénneho vládcu, bol totiž mimoriadne ukrutný," prednášal Binns, no zjavne to polovičku triedy nezaujímalo, lebo už ležala na laviciach. ,,Dracula s obľubou stoloval uprostred lesa kolov, na ktorých boli napichnuté telá jeho obetí. Existujú dokonca dobové drevoryty, na ktorých sú tieto desivé scény znázornené. Konzumoval aj krv svojich nepriateľov. Nechal si ju naliať do misy, potom vzal chlieb, namáčal si ho a jedol. Podľa toho sa dá naozaj povedať, že bol žijúcim upírom."
,,No toto je vážne nechutné. Musíme to brať?" povedala Laura. Keď počula, že konzumoval krv svojich nepriateľov, tak ju naplo.
,,Poznáte knihu od toho mukla...ako sa to len volal...hmm...Abraham Stoker. Tak teda Abraham Stoker vo svojom románe, alebo čo to bolo, prostredníctvom profesora Van Helsinga hovorí, že Dracula bol obdarený takou silou vôle, že bol schopný pri spojení s podivnými skrytými silami pôsobiacimi v jeho domovine návratu z ríše mŕtvych v podobe upíra. Táto sila vôle bola nepochybne príznačným povahovým rysom skutočného grófa Draculu. Čo sa však týka návratu z ríše mŕtvych, zohráva tu úlohu tajomstvo, ktoré obklopuje pohreb a smrť Vlada Draculu," pokračoval vo vysvetľovaní Binns, ktorý si nevšímal zhnusené pohľady študentov. ,,História uvádza, že 45 ročný Dracula padol v novembri 1476 niekde pri Bukurešti v jednej zo šarvátok s tureckými oddielmi. Tvrdí sa, že zomrel na cválajúcom koni prebodnutý kopijou, alebo sťatý zozadu mečom, načo boli jeho telesné pozostatky pochované pod oltárom v kaplnke ostrovného kláštora Snagov. Tak to je asi všetko, čo vám viem o Draculovi povedať. Popozerajte si v knihe obrázky. Je ich tam len zopár," povedal profesor Binns. ,,A ideme ďalej. Teraz si niečo povieme o nejakej tej upírke, alebo žene, ktorá sa živila krvou. Skúsime Báthoryčku. Počuli ste o nej niečo?" opýtal sa.
,,Zabíjala mladé panny a kúpala sa v ich krvi," povedalo nejaké dievča z Bystrohlavu.
,,Výborne, ďalších 10 bodov pôjde vám slečna Johnsonová. Takže Alžbeta Báthoryová žila v rokoch 1560 až 1614, známa ako Krvavá grófka predstavuje prototyp sadistickej postavy, ktorý ďalej ovplyvňoval formovanie tradičnej predstavy o vampirizme. Transylvánska šľachtičná sa vydala za grófa Františka Nádašdyho a páchala svoje zločiny prevažne na území dnešného Slovenska, ktoré sa nachádza v Strednej Európe. Nechala zavraždiť niekoľko stoviek mladých žien a v ich krvi sa kúpala, aby ju staroba nepripravila o sviežu pleť a krásu tela. Väčšinou išlo o poddané, ale medzi jej obeťami bolo aj mnoho vznešených dievčat zo šľachtických rodín, ktoré jej zverili do výchovy. Bolo zaznamenané, že Báthoryová mučila svoje obete vlastnými rukami takým ukrutným spôsobom, že takmer všetky zomreli. Jej hradní služobníci sa tomu ľahostajne prizerali, no našli sa aj takí, ktorí jej v tom pomáhali."
,,Nech už skončí, lebo sa tu vážne povraciam." Hneď ako to Laura dopovedala zazvonilo. ,,Vďakabohu, viac by som už nezniesla."
,,Za domácu úlohu si spravíte poznámky z látky Zločiny za temného mesiaca," prikázal Binns a odišiel do svojho kabinetu.
,,Toto bola najnechutnejšia hodina Dejín mágie, akú som kedy zažila," povedala ešte stále bledá Laura.
,,Lia? Môžeš na chvíľku?" ozval sa Sirius, ktorý za ňou pribehol.
,,Áno?" otočila sa.
,,Tak čo? Mám u teba nejakú šancu?" spýtal sa.
,,Sirius, prepáč, ale môžeme byť tak najviac kamaráti," povedala mu.
,,Aha, takže nič hej?" spýtal sa a sklonil hlavu.
,,Keby si bol starší tak možno áno, ale si strašne mladý. Prepáč mi to Sirius," hovorila ospravedlňujúco.
,,Nič sa nestalo. Tak ja idem. Ahoj," pozdravil a odišiel.
,,Čo chcel?" spýtala sa Judit.
,,Pýtal sa ma, či s ním budem chodiť," odpovedala Lia.
,,A čo si povedala?"
,,Ty sa ešte pýtaš? Veď je to decko."
,,Ale celkom pekné decko," zasmiala sa Judit.
,,Prestaň prosím ťa," povedala Lia a škaredo na ňu pozrela.
,,Čo máme teraz?" spýtala sa Olívia.
,,Transfiguráciu," znudene povedala Laura.
,,Tak teda poďme," zavelila Olívia a vybrala sa do učebne Transfigurácie.

,,A je to tu vážení diváci. Posledný metlobalový zápas tejto sezóny. Chrabromil verzus Slizolin," komentoval Leo Jordan. ,,A teraz prichádzajú hráči Chrabromilu. Kapitán Dennis Goodwill, ktorý sa dnes prekvapivo psychicky nezrútil. Ďalej Clot, Naughty, Rouge, Barley, Abyssová a Saunterová, dievčatá potom sa zastavte," povedal Leo a všimol si zlostný pohľad profesorky McGonagallovej.
,,Za Slizolin dnes hrajú, kapitán Novan Simon, Closetová, Pablo, Horn, Touchová, Ruralová a keďže Housman sa ešte neprebral po poslednom zápase, zastúpi ho Malfoy, ktorému zrejme miesto v tíme kúpil jeho tatko."
,,Jordan, nekomentujte nepodstatné veci," napomenula ho McGonagallka.
,,Takže prehadzovačka je vo vzduchu a hra sa môže začať." Do vzduchu vyletel aj rozhodca, profesor lietania Swept Broom.
,,Prehadzovačky sa zmocnil Barley, prihráva Abyssovej. Abyssová sa rúti do predu a keď dá teraz gól, tak ju pôjdem hneď pobozkať."
,,JORDAN!"
,,Prepáčte. Nieee...prehadzovačku má Pablo, teraz Horn, zase Pablo, Horn, Touchová a Slizolin dáva gól. Aká smola. Je to 10:0 pre Slizolin."
Študenti Slizolinu burácali, vrieskali ale na druhej strane Chrabromilčania, Bystrohlavčania a Bifľomorčania pískali.
,,Saunterová sa zmocnila prehadzovačky a prihráva Abyssovej, ktorá kľučkuje pomedzi odrážačku. No nie, stráca loptu, ktorú v poslednej chvíli zachytil Barley. Rúti sa dopredu...HEEEEJ! Čo to bolo? Videli ste to? Veď to bol faul. No toto nie, ako je to možné?" Closetová práve odrazila triafačku, ktorá vrazila Barleymu do ruky a prehadzovačka mu vypadla.
,,Slizolin opäť dáva gól. To snáď nie je možné 20:0 pre ten prašivý Slizolin."
,,Jordan, ak ešte raz budeme z vašich úst počuť nejaké nevhodné slová, tak vás odtiaľ vyhodím," napomínala ho McGonagallová.
,,Jasné, takže vraciame sa opäť k hre. Sledujte Goodwill zbadal ohnivú strelu a už aj za ňou letí. Jeho priateľka je nejaká nevšímavá nemyslíte? Prečo sa ešte nepohla? Asi nevie, ktorým smerom sa má vybrať," smial sa Leo.
,,Ehm, ehm...." upozornila ho profesorka.
,,Horn má prehadzovačku a mieri k chrabromilským bránkam. Kde sú naši triafači? Naughty, Rougue, zlikvidujte ho!" kričal Leo. No kým to dopovedal, tak Tyler už ležal na zemi. Hneď ho odvážali do Nemocničného krídla. Laura vykríkla a ponáhľala sa za ním.
,,Malfoy! Ty jeden prašivý pes! Čo si to dovoľuješ? Videli ste to pani profesorka? Zasiahol Tylera priamo do hlavy a odzadu. Malfoy, ja si to s tebou ešte vybavím, počkaj ma po večeri. Si už mŕtvy!" vyhrážal sa Leo Jordan.
,,Bodový stav je 30:0 pre Slizolin," povedala McGonagallová, ktorá Leovi vytrhla mikrofón z ruky.
,,A kde je Goodwill? Už ho vidím. Dennis na čo sa tu hráš? Chyť tú strelu a ukonči zápas. Nevidíš, že ti zranili hráča? Vykašli sa na to, že je to tvoja frajerka a chyť strelu. Inak si to vybavím aj s tebou!"
,,Jordan, ak sa okamžite neukľudníte, tak vás odtiaľto pošlem preč a strhnem vám aj body. Tak si to rozmyslite," napomínala ho už asi po stý raz.
,,Áno! Áno! Áno! Goodwill chytil strelu. Konečne sa odhodlal. Vždy som si myslel, že je to veľký pako, ale teraz ho zbožňujem. Aspoň raz v živote doviedol tento tím k úplnému víťazstvu. Dennis, milujem ťa! Chrabromil vyhráva 150:30!" kričal Leo celý šťastný. Hráči zleteli na zem a riaditeľ odovzdal kapitánovi pohár. Diváci jasali. A Dennis bol asi najšťastnejší človek pod slnkom. V poslednom ročníku sa mu podarilo doviezť jeho tím k víťazstvu. Diváci sa odobrali do klubovne oslavovať a hráči sa šli pozrieť na Tylera.
,,Tyler, si v poriadku?" opýtala sa Laura a držala ho za ruku.
,,Mám pocit, že mi lebka praskla na dve časti," povedal ticho. Dvere sa rozleteli a dnu vbehli jeho spoluhráči.
,,Tyler, braček, nič ti nie je? Vieš ako som sa zľakol? Vôbec som sa potom nemohol sústrediť na hru," hovoril Marcus a odtlačil od neho Lauru.
,,Rouge, je mi to ľúto, ale pozri čo máme," povedal Dennis a vytiahol spoza chrbta trofej.
,,Vyhrali sme? Vážne sme vyhrali? Neverím tomu. Stále nás Slizolin v poslednom zápase porazil a teraz sme vyhrali?" kričal ako najatý. Rýchlo sa postavil, ale okamžite sa zviezol na posteľ a chytil sa za hlavu.
,,Čo to tu...Pre Merlina! Kto vás tu pustil? Veď je ranený, nemôžete tu byť toľkí naraz. Okamžite vypadnite," kričala madam Pomfreyová. Vybehli z nemocničného krídla a všetci ponáhľali sa do klubovne. Vlastne takmer všetci. Laura bola ako telo bez duše. Bála sa o Tylera. Lia sa otočila a videla, že nie je v poriadku. Podišla k nej. ,,Laura, bude v poriadku. Neboj sa. Veď si videla aký bol nadšený, že sme vyhrali. Uvidíš, dostane sa z toho," upokojovala ju.
,,Ja toho Malfoya zabijem!" zlostne povedala Laura.
,,Hej, ukľudni sa. Poďme sa niekde poprechádzať," navrhla Lia. Chytila Lauru za ruku a ťahala ju von. Prechádzali sa okolo hradu, zašli za roh a videli tam párik ako sa bozkávajú. Tí dvaja sa od seba na chvíľu odtrhli a Aurélia s Laurou zastali.
,,Laura, povedz mi prosím, že to čo vidím nie je pravda," povedala jej ticho.
,,Je mi to ľúto, ale je to tak, ako vidíš." Párik sa začal znova bozkávať. Tie dve si nevšimli. Lii sa spustil príval sĺz. Neverila, tomu čo videla. Nechcela tomu veriť. Sebastian sa bozkával s Letticiou. Bola zúfalá, rozbehla sa do hradu a Laura utekala za ňou. Prebehla cez klubovňu, nevšímala si oslavujúcich ľudí, ale utekala hneď do spálne.
,,Čo sa stalo?" zastavila Judit Lauru, ktorá sa ponáhľala za Liou.
,,Sebastian," odpovedala jej.
,,Čo je s ním?" prišla k nim Olívia, ktorá počula jeho meno.
,,Má frajerku," oznámila im. Vybehla hore schodmi, ktoré smerovali do spálne a zaklopala na dvere.
Lia ležala na posteli a plakala. Prehodila sa na brucho a tvár si schovala do vankúša.
,,Lia, zlatko, si v poriadku?" opýtala sa jej.
,,Čo si asi myslíš?" odvetila jej otázkou.
,,Je mi to ľúto," povedala Judit. Sadla si na posteľ a hladkala ju po vlasoch.
,,S kým chodí Sebastian?" spýtala sa Olívia, na čo sa Lia ešte viac rozplakala.
,,Ty stále vieš, čo máš povedať," nahnevane na ňu pozrela Judit. ,,Ale aj mňa by to zaujímalo."
,,Letticia Westwoodovová," povedala Laura.
,,Prosím?" prekvapene sa spýtala Judit.
,,Počula si dobre, Letticia Westwoodová," zopakovala to Olívia.
,,Takže preto sa vtedy Marcus správal tak čudne. On to vedel," povedala Laura.
,,Toto mu len tak ľahko neprejde." Judit bola riadne nahnevaná.
,,Olíva?" spýtala sa ticho Aurélia.
,,Prosím?"
,,Ešte stále platí ten tvoj návrh, že mi zoženieš chlapca?" pozrela na ňu.
,,Vážne to chceš?" opýtala sa jej Laura.
,,Vážne. Už nechcem stále myslieť na Sebastiana," povedala.
,,Oukej, tak idem ti niekoho zohnať," oznámila Olívia a vyšla zo spálne.
,,Myslíš si, že je to dobrý nápad? Ehm..vieš, aký má Olívia vkus," pripomenula jej to Laura.
,,Je mi to jedno. Aj keby som mala chodiť s Adamom."

Skúšky sa skončili a študenti si užívali posledné chvíle strávené na Rokforte. Veď posledné dni sa len stále učili a učili. Nemali čas si ani poriadne užiť slnka. Dnes mal byť aj posledný výlet do Rokvillu tohto roku. Skoro všetci sa tam chystali.
,,Lia, dúfam, že ideš do Rokvillu," prišla za ňou Olívia.
,,Nemám v pláne tam ísť," odpovedala jej.
,,Tak budeš musieť. Vybavila som ti rande," zaškerila sa.
,,Vážne? S kým?" vyzvedala Judit.
,,To je prekvapenie, ale myslím, že sa ti bude páčiť," povedala.
,,A je pekný?" spýtala sa Laura.
,,No mne sa páči," usmiala sa. ,,Stretnete sa v Rokville, keď chceš, tak pôjdem s tebou a potom sa niekde vyparím."
,,Vážne tam musím ísť?" opýtala sa.
,,Lia, chcela si, aby som ti našla chlapca? Chcela, tak nevymýšľaj. Pôjdeš tam a basta."
,,Ok, teda. A čo si mám obliecť?" spýtala sa.
,,Zober si tie fialové šaty, idú ti k očiam," poradila jej Laura. ,,Ale ponáhľaj sa o pol hodiny odchádzame. Lia si vybrala šaty zo skrini a šla sa obliecť do kúpeľne. Asi po 15 minútach odtiaľ vyšla kompletne upravená.
,,Fíha, si kočka. Ten chalan pred tebou padne na zadok," pochválila ju Laura.
,,Tak to si píš, že padne. Veď je do nej zamilovaný už dosť dlho," zachichotala sa Olívia.
,,No tak, Olívia, nenaťahuj nás a povedz, kto to je," prosíkala ju Judit.
,,Nič vám nepoviem. Poďme už, nech sme tam načas," súrila ich. Lia sa cestou do Rokvillu cítila nervózne. Poznala Olíviu a vedela, že je schopná hocičoho a bála sa, čo za chlapca jej vybrala. A potom premýšľala, čo spraví ak sa jej ten chalan nebude páčiť. Cesta jej zbehla rýchlo.
,,Už je tam," zahlásila Olívia, keď zbadala v diaľke stáť chlapca.
,,Olívia, to...to...toto snáď nemyslíš vážne?" spýtala sa jej.
,,Úplne vážne," odvetila jej.
,,Ale ja s ním nemôžem nikam ísť. Prečo si mi to spravila?"
,,Pozri, je do teba zaľúbený až po uši a chcela si, aby som ti niekoho zohnala. A teraz ticho a tvár sa trocha veselšie."
,,Ahoj Lia," pozdravil jej.
,,Ahoj Adam," nervózne odzdravila.
,,Tak ja vás tu nechám a idem pohľadať Judit s Laurou. Majte sa a príjemnú zábavu," povedala Olívia a vyparila sa rýchlosťou blesku.
,,Ako sa máš?" spýtal sa jej.
,,Celkom fajn. Kam ideme?"
,,Myslel som, že by sme mohli ísť k Bielej pani, je tam pekne a myslím si, že je to aj vhodné miesto na rande."
,,Dobre," povedala ticho a pozerala sa do zeme.
,,Myslel som si, že chodíš so Siriusom," nadhodil Adam.
,,So Siriusom? Zbláznil si sa?" vyjavene naň pozrela.
,,Prečo by som mal? Veď všade sa vychvaľoval, že s tebou chodí," informoval ju o Siriusových klamstvách.
,,To nemyslíš vážne. Ten malý škriatok," hovorila nahnevane.
,,Ukľudni sa, veď o nič nejde," povedal Adam a chytil ju za ruku. Lia ju vytrhla zo zovretia a zamaskovala to tým, že si upravila vlasy. ,,Nech sa páči," otvoril dvere. Lia vkročila dnu a sadla si hneď k prvému stolu. Bolo tam kopec zaľúbených párikov.
,,Čo si dáš?" opýtal sa jej Adam.
,,Myslím, že len tekvicový džús," povedala.
,,Ok, tak idem objednať."
Lia sa rozhliadla po kaviarni. Poznala tam každú jednu osobu. Pohľad jej padol na párik, ktorý sedel neďaleko nich. ,,Och, nie," povedala takmer nečujne. Dievča pobozkalo chlapca a odišlo smerom k toaletám. Chlapec sa za ňou chvíľu díval a pohľad mu potom padol na Auréliu. Postavil sa a kráčal k nej.
,,Ahoj," pozdravil jej.
,,Čau. Ako sa má Letticia?"
,,Celkom dobre."
,,Ako dlho spolu chodíte?"
,,Od vianočných prázdnin."
,,Prečo si mi to nepovedal, keď sme sa stretli na tom cintoríne?"
,,Nemohol som."
,,Prečo by si nemohol?"
,,Videl som, že ťa dostalo už len to, čo som ti povedal. Nemohol som pokračovať ďalej."
,,Mal si mi to povedať."
,,Nechcel som ťa raniť viac ako som to už spravil."
,,A ty si myslíš, že keď som to zistila, tak si ma neranil?"
,,Prepáč mi to."
,,Dúfam, že s ňou budeš šťastný," povedala a do očí jej vyhŕkli slzy.
,,Nie som s ňou šťastný. Stále myslím na teba. Vždy keď som s ňou predstavujem si teba. Aurélia, ja ťa milujem."
,,Sebastian, prosím ťa prestaň. Prečo sa tak zahrávaš s mojimi citmi?"
,,Myslel som si, že pri nej na teba zabudnem, ale nedá sa to."
,,Tak potom prečo s ňou vlastne chodíš?"
,,Ja...Letticia!" vykríkol Sebastian, keď zbadal Letticiu ako leží na zemi.

13. kapitola

Odhalené tajomstvo

,,Letticia! Letticia!" kričal Sebastian a ponáhľal sa k ležiacemu dievčaťu.
,,Čo sa jej stalo Sebastian?" utekala za ním Aurélia.
,,To ti poviem neskôr, teraz ju musím čím skôr dostať do Nemocničného krídla," povedal Sebastian a snažil sa dostať cez hlúčik ľudí, ktorý sa skláňal nad jeho priateľkou. ,,Letticia! Letticia, si v poriadku? Povedz niečo," kľakol si k nej na zem a chytil ju za ruku. Keď sa nič nedialo, tak si zo zadného vrecka riflí vytiahol svoj dubový prútik a vyčaroval nosidlá. ,,Mobilicorpus!" vyriekol a Letticia sa ocitla na nosidlách. Aurélia sa vybrala von so Sebastianom, no Adam ju zastavil.
,,Kam ideš?" opýtal sa jej nahnevaným tónom.
,,Prepáč Adam, musím ísť so Sebastianom."
,,Ale veď máme rande!" hovoril a teraz bol už riadne naštvaný.
,,Vynahradíme si to neskôr, prepáč mi," povedala a okamžite sa rozbehla von. Adam tam ostal stáť a ticho si povedal. ,,Neznášam ťa Sebastian! Zobral si mi jediné dievča, ktoré som kedy miloval."
,,Aurélia, bež prosím ťa po Dumbledora," poprosil ju Sebastian, keď prišli do školy. On šiel do nemocničného krídla spolu s Letticiou. Lia vybehla hore schodmi a ponáhľala sa do riaditeľovej kancelárie. Postavila sa pred Kamennú obludu a uvedomila si, že nevie heslo.
,,Do kelu, aké je heslo?" pýtala sa sama seba. ,,Šumivé karamelky? Nie, to je blbosť. Hmmm...levitujúce lízatká? Fondánové pralinky? Ale no tak, je to vážne! Okamžite ma pusť dnu!" prikázala Lia oblude, no tá sa ani nepohla. ,,Veď tu ide o život, tak ma pusť. Hneď!" vrieskala, ale obluda sa stále nepohla. Lia sa naštvala a celou silou do nej kopla. ,,Do hajzla," povedala a chytila si nohu. ,,To bolí," vzdychla si a oprela sa o stenu držiac si nohu.
,,Slečna Goodwillová, čo tu robíte?" spýtal sa jej Dumbledore, ktorý práve šiel do svojej pracovne.
,,Ide o Letticiu Westwoodovú pán riaditeľ. Boli sme v Rokville a ona odpadla. Sebastian ju priniesol do Nemocničného krídla a mňa poslal za vami," rýchlo to zo seba vychŕlila.
,,Och nie," vzdychol si Dumbledore a hneď odišiel do svojej pracovne.
,,Ale kam to idete?" spýtala sa Lia, no Dumbledore ju už nepočul. Rozhodla sa, že pôjde za Sebastianom. Otvorila dvere a potichu vkĺzla dnu.
,,Kde je Dumbledore?" opýtal sa jej.
,,Keď som mu to povedala, tak odišiel do svojej pracovne," odvetila mu.
,,Asi išiel napísať list jej rodičom," povedal a sklonil hlavu.
,,Sebastian?" ozvala sa k nemu Lia. ,,Čo sa jej stalo?"
,,Letty, je chorá. Vážne chorá," odpovedal jej smutne.
,,To nemyslíš vážne," povedala.
,,Preto som s ňou aj ostal, nechcel som sa s ňou rozísť, keď má pred sebou možno mesiac života. Má rakovinu," vyslovil ticho.
,,Je mi to ľúto," povedala hľadiac na bledé dievča ležiace nehybne na posteli.
,,Aj mne. Letty si nezaslúži takto trpieť," hneď ako dopovedal, po líci sa mu zviezla slza. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil riaditeľ.
,,Pán Brown, môžete mi povedať čo sa stalo?" opýtal sa s vážnosťou v hlase.
,,Boli sme v Rokville a Letty si odskočila na toaletu. Keď sa z nej vracala, tak odpadla a nepodarilo sa mi ju prebrať. Vôbec nereagovala. Myslím si, že je to už veľmi vážne," oboznámil ho so situáciou.
,,Napísal som list Westwoodovcom, každú chvíľu by sa tu mali dostaviť a teraz choďte do svojej klubovne a zbaľte si svoje veci, keďže zajtra odchádzate," povedal riaditeľ a odprevadil ich k dverám. Aurélia kráčala pomaly za Sebastianom do klubovne. Bol veľmi zronený. Nikdy ho takéhoto nevidela. Letticiu mal asi naozaj rád, aj keď jej povedal, že s ňou zostal iba kvôli tej zákernej chorobe.
,,Statočné srdce," zamumlal si popod nos, keď sa chcel dostať do klubovne. Tučná pani mu chcela niečo povedať, ale Lia ju zastavila. Sebastian si sadol do kresla pri kozube, v ktorom po skúškach sedeli s partiou takmer stále.
,,Môžem ti nejako pomôcť?" opýtala sa ho Lia a kľakla si k nemu.
,,Prosím ťa, nikomu nevrav, čo je s Letty. Nechcela, aby to niekto vedel. Neznášala, keď ju ľutovali a to jej doma robili často," povedal Sebastian a hlavu si dal do dlaní.
,,Jasné, neboj sa, nikomu to nepoviem," povedala a pohladkala ho po chrbte.
,,Lia?" opýtal sa tichým hláskom.
,,Áno?"
,,Môžem ťa objať?"
,,Áno," odpovedala a objala ho. V tom do klubovne vtrhli chalani a baby.
,,Heeeeej, čo to tu je? Máme nový párik?" smial sa Marcus.
,,A čo je s Letticiou? Už si ju odkopol?" opýtal sa Tyler.
,,Tay, prosím ťa, prestaň," pozrela naň Lia a Sebatian sa otočil a pretrel si oči, aby nevideli, že plakal.
,,Čo je s Letticiou?" spýtal sa Adam, no v jeho hlase bolo stále cítiť hnev.
,,Neviem, je v Nemocničnom krídle," odpovedal mu Sebastian a oprel sa o kozub.
,,Čo sa jej pre Merlina stalo?" vystrašene sa spýtala Judit.
,,Odpadla," odvetila jej Lia.
,,Odpadla? Ako to, že odpadla? Čo jej prišlo zle? Zatočila sa jej hlava?" pýtala sa Laura.
,,Vieš, zlatko, to sa stáva, keď je dievča tehotné. Sebastian, prečo si nám nepovedal, že s ňou spávaš?" rehotal sa Tyler.
,,Tyler! Ty si debil! Okamžite prestaň! Letticia je..." Lia zmĺkla, práve sľúbila Sebastianovi, že to nikomu nepovie a teraz to skoro vyzradila.
,,Letticia je vážne chorá," dokončil Sebastian.
,,To nemyslíš vážne?" opýtali sa všetci naraz.
,,Úplne vážne."
,,A čo jej je?" spýtala sa Olívia.
,,Ona...má rakovinu," odpovedal jej Sebastian. ,,Ale prosím vás, nevravte to nikomu. Letty nechcela, aby to niekto vedel. Ale myslím si, že som vám to mal povedať skôr, keďže ste moji priatelia."
,,Sebastian, to je mi ľúto," povedala Laura a objala ho.
,,Seb, to som nevedel. Odpusť mi tie žarty, braček," vravel Tyler, podišiel k nemu a tiež ho objal.
,,No, to je teda riadny šok," prehovoril Adam a odišiel do spálne. Lia sa otočila a zbadala, že odchádza, tak sa vybrala za ním.
,,Adam?" spýtala sa, keď zaklopala na dvere.
,,Prosím?" ozval sa.
,,Môžem ísť dnu?"
,,Keď chceš," povedal ľahostajne. Lia otvorila dvere a vstúpila do izby. Adam ležal na posteli a v ruke mal časopis. Rozhliadla sa po izbe. Ešte nikdy tu nebola. A bola rada, lebo tam bol neuveriteľný neporiadok. Čo vlastne čakala? Veď tam bývali štyria chalani.
,,Adam, ja by som sa ti chcela ospravedlniť."
,,Už si sa mi ospravedlňovala v Rokville," povedal a tváril sa, že číta časopis.
,,Môžeš sa na mňa pozrieť? A netvár sa, že čítaš, lebo ten časopis máš hore nohami," usmiala sa. Adam sa na ňu pozrel a odhodil časopis. Postavil sa tesne k nej.
,,Je mi veľmi ľúto, čo sa dnes stalo. A mohol by si sa trošku odsunúť?" spýtala sa ho a bola neistá.
,,Heh...Ani neviem, čo som od teba dnes čakal. Bol som namyslený hlupák, keď som si myslel, že by medzi nami dvoma mohlo niečo byť. A prosím ťa, nezačni s tými rečičkami, že ma berieš ako brata!" kričal.
,,Adam, prosím ťa, nekrič. Ja nemôžem zato, že k tebe nič necítim," hovorila a slzy mala na krajíčku.
,,Prečo by som nemal kričať? Veď som vo svojej izbe, môžem si robiť čo chcem! JA ŤA MILUJEM AURÉLIA GOODWILLOVÁ, MI-LU-JEM!" posledné slovo vyslabikoval, pritlačil sa na ňu a pobozkal ju.
,,Ale ja teba nie," povedala, keď sa od neho odtrhla. Teraz jej už stekala slza po líci.
,,Jasné, nemiluješ. Už by si mohla pochopiť, že Sebastian ťa nebude nikdy ľúbiť. Nevie, čo je to láska! Všetky dievčatá len využíva. Možno vyzerá ako anjel, ale ten človek, za ktorým stále chodí, z neho spraví diabla! On je úplne iný, ako sa tvári. Neznášam ho! Preklínam deň, kedy sa narodil!"
,,Prestaň! Okamžite prestaň! Nevieš, čo hovoríš. Závidíš mu, že je taký skvelý a ty mu nesiahaš ani po členky!" kričala Lia. Nezniesla, keď niekto kydal na Sebastiana.
,,Odíď! Odíď z mojej izby! Hneď!"
Lia vybehla zo spálne a tresla s dverami. Prebehla cez klubovňu a utekala rovno do svojej izby. Zavrela dvere a oprela sa o nich.
,,Čo to ten pako hovoril? Že Sebastian dievčatá len využíva? To nie je pravda. Určite mu len závidí. Ale o akom mužovi to rozprával? S kým sa stretáva?" hovorila si Lia. Zrazu niekto prudko otvoril dvere.
,,Áu, čo robíš?" spýtala sa Olívie, zatiaľ čo si šúchala buchnutý lakeť.
,,S kým si sa tu rozprávala?" opýtala sa Olívia.
,,S nikým," odvetila jej. ,,Čo ideš robiť?"
,,Baliť predsa. Zajtra ráno odchádzame a nechcem si všetko nechať na poslednú chvíľu."
,,Hm, idem baliť aj ja," povedala Lia a pomyslela si, že aspoň nebude myslieť na to, čo sa teraz stalo.

Ráno sa Sebastian hneď po raňajkách vybral do Nemocničného krídla, pozrieť sa za svojou priateľkou.
Keď tam však vošiel, bol vystrašený, lebo tam nenašiel nikoho. Zo svojej kancelárie práve vyšla Poppy Pomfreyová.
,,Dobré ránko chlapče, čo tu chcete?" opýtala sa ho s úsmevom na tvári.
,,Dobré ráno, ja som sa prišiel pozrieť na Letticiu," odpovedal jej.
,,To mi je veľmi ľúto, ale slečnu Westwoodovú včera v noci previezli k sv. Mungovi, jej stav sa veľmi zhoršil," informovala ho a úsmev z jej tváre zmizol.
,,Prosím? Prečo mi to nikto neprišiel povedať?" rozčuľoval sa.
,,Nie je našou povinnosťou informovať študentov o prevoze pacientov, a teraz už choďte prosím. Idem to tu zamknúť. Prajem vám príjemné prázdniny." Odprevadila ho k dverám a zamkla.

******

,,Mami, však môžem ísť na prázdniny k Laure?" opýtala sa Lia svojej matky hneď ako vystúpila z vlaku.
,,Kedy tam chceš ísť?" spýtala sa jej.
,,Hneď teraz," zamiešala sa do rozhovoru Laura. ,,Pani Goodwillová, dovoľte jej to. Moji rodičia dnes odchádzajú a nechcem byť sama doma."
,,Prosím," prosíkala Lia svoju mamu.
,,Ako dlho sa u Laury zdržíš?" spýtala sa Anabela.
,,Nie dlho, najviac štrnásť dní," odpovedala jej a vedela, že už má vyhrané.
,,Tak dobre, ale určite sa do štrnástich dní vrátiš," prikázala jej mama a objala ju. Dievčatá výskali ako zmyslov zbavené.
,,Jasné, ďakujem ti. Ahoj," pozdravila svojej mame a okamžite odišla k rodičom svojej najlepšej kamarátky.
,,Ten chlapec je jej priateľ?" vyzvedal Damien Rivulet.
,,Áno, to je Tyler Rogue," povedala mu Lia.
,,A aký je?" spýtala sa Gillien, mama Laury.
,,No, nie je to práve najvzornejší študent, ale hrá metlobal a má Lauru rád a to je podľa mňa dôležité," odvetila Lia.
,,Och, zlatko, to je už toľko? Mali by sme ísť, ak chceme odviezť ešte dievčatá domov," povedal Damien a súril ich do auta.
,,Laura, ideme!" zakričala za ňou jej mama. Laura sa rozlúčila s Tylerom a dohodli sa, že ju počas dvojtýždňovej neprítomnosti rodičov bude chodiť navštevovať. Docupkala k autu, otvorila dvere a nasadla si doň celá vysmiata.
,,Tak čo Laura, ako sa má Tyler? Prečo si nám ho neprišla predstaviť?" s úškrnom sa spýtala Gillien.
,,Hanbil sa," odvetila.
,,Tyler sa hanbil? Tomu neverím," zasmiala sa Lia.
,,No a? On nie je v skutočnosti taký ako sa zdá," povedala. Celou cestou do domu Rivuletovcov rozoberali aký bol tento školský rok. Laura nebola celý rok doma, tak im chcela všetko dopodrobna vyrozprávať. Cesta do mesta, v ktorom žili trvala niečo cez hodinu. Bývali v krásnom meste, Luton, ktoré sa nachádzalo na severo-západ od Londýna.
,,Dobre dievčatá, vysadíme vás pred domom. My sa už aj tak ponáhľame," povedal Damien a pozrel do spätného zrkadla.
,,Jasné, zabavte sa na tej dovolenke," popriala im Laura.
,,Ďakujeme, buďte slušné a nič zlé nespravte," upozornila ich ešte Gillien.
,,A vďaka, že som k vám mohla prísť," poďakovala Lia, keď vystupovala z auta. Damien im ešte vyložil veci z kufra a odišli. Rivuletovci mali nádherný malý domček, pred ktorým sa nachádzala záhradka s kvetmi, o ktoré sa pani Rivuletová starala. Vzadu, za domom bolo malé ihrisko, na ktorom sa Laura hrávala, keď bola malá. Damien s Gillien chceli mať viac detí, no nepodarilo sa im to, takže všetku svoju lásku venovali iba Laure.

********

O týždeň

,,Lia, čo keby sme spravili Olívii na narodeniny párty? Pozvali by sme chalanov a aj nejaké baby zo školy," navrhla Laura.
,,Hm... To je dobrý nápad, ale kde to spravíme?" spýtala sa jej.
,,Mohli by sme aj u nás, ale nechcem riskovať, že by sa tu niečo rozbilo. Vieš ako sú moji rodičia citliví na ich veci," povedala Laura a rozmýšľala, kde by ten večierok mohli spraviť.
,,A čo tak dom mojich starých rodičov v Stratforde? Nikto tam už skoro nechodí," prehovorila Lia.
,,Vážne by sme mohli?" opýtala sa Laura.
,,Jasné, môžeme sa tam ísť hneď pozrieť," navrhla.
,,To by bolo super," potešila sa Laura.
,,Tak poďme," dievčatá zišli do haly, v ktorej bol kozub. Zobrali si za hrsť hop - šup prášku. Najprv do kozuba vstúpila Lia a povedala "Dom Luccasovcov, Stratford". Za ňou hneď šla Laura. Vypadli z kozuba v kuchyni, oprášili sa a Lia šla hneď Laure ukázať dom. Po obchôdzke domu sa dievčatá usadili v obývačke.
,,Myslím, že tu by sme mohli spraviť párty," vyhlásila Laura. ,,Páči sa mi tu."
,,A mohli by sme tu hneď aj prespať," povedala Lia a v duchu počítala, koľko je v dome postelí. ,,Mali by sme napísať zoznam hostí."
,,Je tu nejaký pergamen?" spýtala sa Laura.
,,V tom stolíku. A mal by tam byť aj atrament a brko," povedala Lia a ukázala na malý drevený stolík pod oknom.
,,Hej, tu sú." Laura zobrala veci do rúk a šla si sadnúť naspäť k Lii. ,,Takže zavoláme Tylera, Judit spolu so Marcusom, Sebastiana, Emmu," uvažovala nahlas.
,,Bridget, Martina, Zodaca, Peteho, Annu, Mary a Adama," dokončila zoznam hostí Lia.
,,Plus ja, ty a Olívia. Zmestí sa tu pätnásť ľudí?" spýtala sa s úškrnom na tvári. Predsa len to bol malý domček.
,,Myslím, že áno. Na poschodí sú tri izby, nejako sa potlačíme," pozrela sa na Lauru Lia.
,,Takže to asi s Tylerom nebudem mať voľnú izbu, že?" zachichotala sa Laura.
,,To asi nie, poďme vyvetrať. Strašne tu zapácha. Myslím, že tu už viac ako rok nikto nebol," navrhla Lia.
,,Máš pravdu, ja pootváram okná tu a ty choď hore, " povedala Laura a šla hneď do kuchyne.
Lia vyšla na druhé poschodie. Najprv šla do spálne jej starých rodičov a potom do hosťovskej. Nakoniec vošla do izby svojej mamy a poobzerala sa tam. Tak dávno tu nebola. Ľahla si na posteľ a hrala sa s prútikom. Do izby vošla Laura. ,,Prečo sa tvoja babka s dedkom odsťahovali? Veď je tu tak kráááásne," vzdychla si a posadila sa na posteľ.
,,Toto je čo?" spýtala sa potichu Lia. Keď Laura vtrhla do izby Lia sa zľakla a prútik jej spadol pod posteľ. Zdvihla zväzok listov a sadla si na ňu.
,,Čo to máš?" opýtala sa Laura.
,,Listy. Patrili mojej mame," odpovedala a podala ich jej, aby si niečo z nich prečítala.

,,Drahá Anabela,

ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný. Milujem ťa z celého srdca a tá správa, že budeme mať spolu dieťa ma veľmi potešila. Pýtaš sa, čo spravíme teraz? Vymyslel som plán. Budúcu sobotu spolu utečieme. Našiel som pre nás malý domček na juhu Anglicka. Budeme tam spolu šťastní. Ty sa budeš doma starať o naše dieťa a ja budem pracovať a starať sa o vás dvoch. Viem, sme mladí, máme sotva sedemnásť, ale my to zvládneme, pretože sa ľúbime. Viem aj to, že tvoji rodičia ma nemajú radi, pretože ti už dávno vybrali manžela podľa ich predstáv, ale budú sa musieť zmieriť s tým, že ja ťa milujem a navždy aj budem. Edmund Goodwill by ťa nikdy nemiloval tak ako ja a nikdy by ti nedal to všetko, čo ti chcem dať ja.
Budem ťa čakať budúcu sobotu o ôsmej večer v parku pri fontáne a potom spolu odídeme.

S láskou tvoj
Warren Brown"

,,ČOŽE?" vykríkla Laura. ,,Tvoja mama chodila so Sebastianovým otcom? A čakali spolu dieťa? Kde je to dieťa teraz?"
,,Pozri sa na dátum," povedala jej Lia, ,,30. decembra 1953 a v júli 1954 sa narodil Dennis!"
,,To znamená, že Dennis je syn Warrena Browna?" Laura vyvaľovala oči.
,,Asi áno, naši mali svadbu vo februári. To snáď nie je pravda! Prečo nám to nikdy nepovedali?" kričala Lia a tiekli jej slzy.
,,Lia, ukľudni sa prosím. Možno sme si to len zle vysvetlili. A možno ten Warren Brown je niekto úplne iný," upokojovala ju Laura.
,,Ale prečo si mama zobrala ocka, keď ho neľúbila a čakala dieťa s iným?" pýtala sa skôr samej seba ako Laury. ,,Musím ísť domov a spýtať sa ich na to!" Lia ani nečakala čo jej na to Laura povie a okamžite zbehla do kuchyne. Vzala si do dlane hop - šup prášok, vkročila do kozubu a povedala "Vila Goodwillovcov". V tom okamihu sa ocitla doma. Oprášila sa, vyšla z kozubu a rozhliadla sa po obývačke. Čakala, že tam bude aspoň jeden z jej rodičov, no nikto tam nebol. Šla sa pozrieť do kuchyne a tam našla mamu.
,,Mami?"
,,Pre Merlina, Aurélia! Čo tu robíš? Zľakla som sa," vystrašene prehovorila Anabela a v ruke držala nôž, s ktorým krájala mäso na večeru.
,,Prečo si nám to nepovedala?" so slzami v očiach sa jej spýtala Lia.
,,Nepovedala som vám čo?" nechápavo pozrela na svoju dcéru a podišla k nej.
,,Toto," povedala a hodila na stôl zväzok listov, ktoré našla v dome jej starých rodičov.
,,Odkiaľ to máš?" opýtala sa jej a bolo na nej vidno, že zbledla.
,,Našla som to pod posteľou v tvojej starej izbe. Je to pravda?" uprene sa pozrela na svoju mamu a čakala od nej negatívnu odpoveď. ,,Mami, pýtam sa ťa, či je pravda, že Dennis nie je ockov syn?" zopakovala otázku, keď jej mama neodpovedala.
,,Čože?" do kuchyne práve vstúpil Dennis. ,,Počul som dobre?" pozeral sa prekvapene.
,,Ach, Dennis. Nechceli sme ti to povedať," prehovorila Anabela a slzy jej stekali po lícach.
,,Nechceli ste mi to povedať? Prečo ste mi to tajili? A kto do čerta je môj otec!" kričal Dennis.
,,Dennis, musíš to pochopiť. Bola som mladá, nevedela som čo robím a tvoj otec, Edmund, ma mal rád. Nevadilo mu, že čakám dieťa s iným," hovorila s plačom.
,,Nevrav, že je môj otec, keď ním nie je!" vrieskal.
,,Dennis, ale ocko ťa vychoval. Dal ti všetko, postaral sa o teba," povedala Lia.
,,Chcem vedieť, kto je môj biologický otec!" Dennisa pochytil taký amok, že rozbíjal všetko okolo.
,,Synček, prosím ťa, sadni si," poprosila ho Anabela a dodala, ,,všetko vám poviem."

*******************************************************************

21. októbra 1937

,,Pozri sa na ňu, aká je nádherná," povedala Eva, keď držala svoju prvorodenú dcéru v náručí a ukazovala ju svojmu manželovi.
,,Je celá po tebe zlatko," prehovoril Frank Luccas a pobozkal svoju milovanú manželku na čelo.
,,Anabela," povedala Eva ticho.
,,Vybrala si jej nádherné meno, Anabela Luccasová, bude to najkrajšie dieťa v celom Stratforde," hrdo povedal Frank. Nemohol sa vynadívať na svoju čerstvo narodenú dcéru.
,,Ach, Eva, je nádherná," prehovorila Amanda Goodwillová, ktorá jej pomáhala pri pôrode. Frank zišiel do obývačky a hrdo vyhlásil: ,,Mám dcéru!"
,,Blahoželám ti Frank," podišiel k nemu John Goodwill a potriasol mu rukou. Frank prišiel k baru a vybral z neho dvanásťročnú fľašu ohnivej whisky. ,,Pripime si na zdravie mojej dcéry Anabely!"
,,Na zdravie!" povedal John a vypil pohár whisky do dna.
,,Počúvaj ma Franky, keďže ty máš dcéru a ja mám trojmesačného syna, čo keby sme ich zasnúbili?" opýtal sa John, kým Frank nalieval ďalší pohár whisky.
,,Skvelý nápad, pripime si na to," povedal Frank a pozdvihol pohár.

18. mája 1943

,,Mami, prečo musíme chodiť ku Goodwillovcom?" opýtala sa Anabela svojej mamy, keď jej vlasy zaplietala do vrkoča. ,,Nemám rada Edmunda, stále ma ťahá za vlasy."
,,Ale Bela, musíš byť k nemu slušná, nezabúdaj, že raz to bude tvoj manžel." S láskou jej povedala Eva.
,,Ale ja ho nechcem, mne sa Edmund nepáči, má pehy a okuliare!" trucovito povedala Anabela a zložila si ruky na prsiach.
,,Uvidíš, časom sa ho naučíš mať rada," prihovorila sa k nej mama a žmurkla na ňu. ,,A zapamätaj si dcérenka, krása nie je všetko."

1. septembra 1948

,,Ach, ahoj Edmund," pozdravila ho znudene Anabela, keď sedeli vo vlaku cestou do Rokfortu.
,,Ahoj Anabela, ako sa máš? Tešíš sa do školy?" opýtal sa jej.
,,Hmm... celkom," odvetila a dávala mu najavo jej nezáujem oň.
,,Dúfam, že budeme v jednej fakulte, aby sme mohli byť stále spolu," povedal jej a snažil sa ju pobozkať na líce no ona sa uhla. ,,Už musím ísť," dodal a odišiel.
,,Anabela? Kto bol ten truľo?" opýtala sa jej Michelle, jej nová kamarátka.
,,Rodičia ma s ním zasnúbili, keď som sa narodila. Neviem prečo to spravili. Neznášam ho!"
,,Nezávidím ti. Je aspoň z nejakej čistokrvnej rodiny?" spýtala sa Michelle.
,,Hej, Goodwill, ich korene sú dosť staré," odvetila jej.
,,Ja som zasnúbená s Rodrigom Cruzsom, pochádzajú zo Španielska a ich rod je tam najuznávanejší," informovala ju. ,,Hééj, kto je ten fešák?" pozrela sa za ním Michelle.
,,To je Warren Brown, býva o ulicu ďalej ako ja a áno, aj ich rod je uznávaný," dokončila Anabel, keď si všimla, že Michelle sa chystá niečo opýtať. Potom si pomyslela si, že toto je chlapec, ktorého vždy chcela.

6. júna. 1952

,,Anabela?" zastavil ju na chodbe nejaký chlapec.
,,Čo je Warren?" opýtala sa.
,,Potrebujem s tebou hovoriť," povedal a dodal, ,,súrne."
,,Bude to trvať dlho? O chvíľu mám Transfiguráciu."
,,Nie, nebude to dlho trvať, ale poďme niekde, kde je menej ľudí," poprosil. Chytil ju za ruku a ťahal preč.
,,Warren, rýchlo, ponáhľam sa," súrila ho.
,,Anabela, už dlhšiu chvíľu sa ti chystám niečo povedať a myslím, že to už viac v sebe neudržím," povedal.
,,Tak čo je?"
,,Anabela Luccasová, chcem ti povedať, že už dlho sa mi páčiš a chcel som sa ťa spýtať, či by si so mnou... no, či by si so mnou chcela chodiť."
Anabela nemohla uveriť tomu, čo práve počula. Jej sen sa splnil. Chlapec, ktorého už dlho obdivovala, chlapec, ktorý sa jej tak neskutočne páčil, chlapec, ktorého ľúbila sa jej práve spýtal, či s ním bude chodiť.
,,Áno!" vykríkla.
,,Aha, takže nič. Myslel som si, že ma odmietneš, maj sa," Warren sa už otáčal, keď sa zrazu zarazil, ,,počkaj, ty si povedala áno? Počul som dobre?"
,,Áno!" povedala a objala ho.
,,Och Anabela, ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný!"

30. júna 1953

,,Zlato, už ma to nebaví stále sa skrývať," povedal Warren, keď ležal v Núdzovej miestnosti vedľa Anabely.
,,Musíš to pochopiť, oficiálne chodím s Edmundom, som s ním zasnúbená," vravela, no Warren ju prerušil.
,,Ja to viem! Ale pozri sa, sme už rok spolu a ja sa ani nemôžem pochváliť kamošom, akú mám nádhernú priateľku? Chcem sa s tebou prechádzať po dvore, chcem ťa držať za ruku, chcem s tebou chodiť na plesy a chcem s tebou prežiť zvyšok života!"
,,Warren, myslíš vážne, to čo si teraz povedal?" opýtala sa ho.
,,Úplne vážne. Ja ťa milujem Anabela a myslím si, že o tom svedčí aj to, že ťa do ničoho nenútim. Všetci moji kamoši už dávno spali so svojimi dievčatami, ale oni si ich nevážia tak ako ja teba. Milujem ťa!"
,,Aj ja ťa milujem Warren, zajtra prídeš k nám domov a ja to poviem rodičom," povedala Anabela. Už bola pevne rozhodnutá.
,,Ľúbim ťa miláčik," odvetil jej Warren a zasypal bozkami.

1. júla 1953

,,Anabela, ako si to predstavuješ? Toto sa v žiadnom prípade nemôže stať! S Edmundom si predsa zasnúbená, nemôžeš si začať chodiť s hocikým," kričal na ňu otec.
,,On nie je hocikto, Warrena ľúbim a on ma ľúbi tiež. A aby vám to bolo jasné Edmunda si nezoberiem nikdy! Nikdy!"
,,Prosím ťa, dcérenka, nehovor také veci. Edmund ťa predsa ľúbi, nemôžeš ho raniť," povedala Eva.
,,Mňa to nezaujíma, že on ma ľúbi! Chcete, aby som už nikdy nebola šťastná? Tak ma zaň vydajte, ale ak chcete, aby som bola šťastná, tak zrušte to zasnúbenie a dovoľte mi žiť s Warrenom," prosila ich.
,,To v žiadnom prípade!" kričal Frank.
,,Nenávidím vás! Nenávidím!"
,,Anabela Luccasová, okamžite choď do svojej izby a nevyjdeš odtiaľ celé leto. Je ti to jasné?" vrieskal a chytil ju za rameno a vliekol hore schodmi do izby.

1. septembra 1953

,,Mrzí ma, že si kvôli mne mala takéto leto," povedal Warren a objal ju.
,,Chýbal si mi," pošepkala mu do ucha a bola šťastná, že je konečne po dvoch mesiacoch s ním.
,,Aj ty mne, a strašne. Nevidieť ťa celé leto, bolo to najväčšie utrpenie aké som kedy zažil. Ľúbim ťa," šepol a začal ju bozkávať.
,,Anabela?"
,,Edmund!" skríkla.
,,Čo - čo to robíš?" spýtal sa a neveriacky krútil hlavou. Bolo na ňom vidno, že zbledol.
,,Ja... Edmund... chcela som ti to povedať..." nedokončila.
,,Kedy? Ja som ťa ľúbil Anabela a ty si moju lásku takto odplatila? Skončili sme spolu! Navždy!" povedal Edmund, zatresol dvere na kupé a odišiel.

21. októbra 1953

,,Všetko najlepšie k narodeninám srdiečko," povedal Warren a zložil jej ruky z očí.
,,To si pripravil sám? Ďakujem," pozrela sa naň a začala ho bozkávať.
,,Veď sedemnásť máš iba raz za život anjelik." Warren jej v Núdzovej miestnosti pripravil prekvapenie. Celú miestnosť vyzdobil, v strede bol stôl, na ktorom bola večera a všade naokolo boli sviečky a lupienky ruží.
,,Smiem prosiť?" opýtal sa jej po večeri.
,,Áno," prikývla mu a začali tancovať.
,,Si nádherná, Anabela," povedal jej a pritiahol si ju bližšie k telu. Jednu ruku mal na jej chrbte a druhou jej nežne hladil vlasy a pozeral sa jej do očí.
,,Warren, som pripravená," povedala mu.
,,Zlatko, nemusíš ak nechceš, ja na teba nenalieham," odvetil jej.
,,Nie, ja chcem. Milujem ťa a myslím, že nie je na čo čakať."
,,Aj ja ťa milujem," odvetil jej a pomaly ju začal vyzliekať. Nežne ju hladil, bozkával a nakoniec ich telá splynuli v jedno.

24. decembra 1953

,,Drahý Warren,

pamätáš sa na tú našu spoločne prežitú nádhernú noc na moje narodeniny? Ostane nám na ňu pamiatka do konca života. Warren, budeme mať spolu bábätko. O sedem mesiacov sa narodí naše dieťa. Čo budeme robiť? Musím ťa však vopred varovať, že ja si to dieťa nechať chcem. Neviem, či mi v jeho výchove pomôžeš alebo či teraz utečieš, ale musím ti povedať, že som tú noc nikdy neoľutovala a ani ju nikdy nebudem ľutovať.

P.S.: Napíš mi čím skôr, ako to povieme rodičom. Ja som si istá, že budú chcieť, aby som si to dieťa dala zobrať, ale to nespravím!

Milujem ťa
Anabela"
Obrazek

(Anabela Luccasová)

3. januára 1954

Anabela sa rozhliadla po svojej izbe. Dnes je tu poslednýkrát. Na stole nechala list, v ktorom rodičom oznámila, že čaká s Warrenom dieťa a že od nich navždy odchádza a nezabudla im pripomenúť, aby ju nehľadali. Zobrala si do ruky kufor a odmiestnila sa. Ocitla sa v parku pri fontáne. Vonku bolo nádherne. Sneh poletoval vzduchom a malé vločky pristávali Anabele na rukáve. Pozrela sa na hodinky. ,,Je za päť minút osem. Som tu v čas, ale kde je Warren?" spýtala sa samej seba. Anabela čakala a začala sa jej zmocňovať panika. Znova pozrela na hodinky, bolo osem hodín aj desať minút.
,,No tak, Warren, kde si?" Bola jej už zima a tak si sadla na lavičku. Pol deviatej a Warren nikde. Anabela sedela na lavičke v nádeji, že príde a horúca slza jej stekala po líci. O deviatej sa rozhodla, že už nebude čakať. Postavila sa a šla domov dúfajúc, že rodičia nenašli list, ktorý im nechala. Kráčala chodníkom a plakala. Muž, ktorého milovala a čakala s ním dieťa ju opustil a zradil. Postavila sa pred dvere a zazvonila. Otvoril jej otec a hneď ako vstúpila do dverí dostala facku.
,,Ty cundra!" povedal jej s nenávisťou v hlase. Jeho jediná dcéra ho sklamala najviac ako sa len dalo.
,,Frank! Nechaj ju!" pribehla z kuchyne jej mama a postavila sa pred ňu.
,,Ako si to predstavuješ? Veď sme ti ho zakázali! A ty s ním teraz čakáš nejakého pankharta?" Frank vrieskal na plné hrdlo.
,,Frank, tichšie," povedala mu Eva.
,,Nebudem tichšie, je to môj dom! Môžem si tu kričať ako chcem!" Anabela mala pocit, že každým slovom sa tón jeho hlasu zvyšuje.
,,Anabela, zlatko, ako si to teraz predstavuješ?" opýtala sa jej mama, aspoň v nej mala Anabela nejakú oporu.
,,Ako si to predstavuje? To je snáď jasné, nechá si to decko zobrať!" okamžite vyhlásil Frank.
,,Nie! To nie!" prvýkrát prehovorila.
,,Nie? Ty nie si normálna! Čaká ťa predsa ešte pol roka školy, ako ju chceš dokončiť? A kde je ten hajzel?"
,,Neprišiel," povedala tichučko.
,,Tak on sa na teba vykašľal! A ty si chceš ešte to decko nechať!" Frank bol celý červený v tvári.
,,Zlatko, choď prosím ťa do svojej izby," láskavo jej povedala mama.
,,Pôjdeme ku Goodwillovcom a Edmund si ju zoberie!" vyhlásil Frank, už bol rozhodnutý a nič by ho nedonútilo zmeniť názor.
,,Ale Frank, ona ho nemiluje!" bránila ju mama.
,,Ani ty si nemilovala mňa," povedal a odišiel z izby.

6. januára 1954

,,Nie! Edmund si ju nevezme! Nebude sa predsa starať o dieťa niekoho iného!" vyhlásil John Goodwill, keď sedeli v ich obývačke.
,,Ale pochop to, naša dcéra potom stratí všetku česť akú kedy mala," bránil svoju dcéru Frank.
,,Na to mala myslieť, keď liezla do postele s tým Brownom!" povedal John a otočil sa k oknu.
Edmund sedel na schodoch a premýšľal. Po chvíľke sa postavil a šiel do obývačky. ,,Vezmem si ju," prehovoril.
,,Edmund, to nemyslíš vážne!" hovoril John.
,,Myslím to úplne vážne. Anabelu milujem a som ochotný si ju vziať," povedal.

16. februára 1954

,,A týmto vás vyhlasujem za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu," povedal kňaz v malej kaplnke v Londýne. Edmund si vzal Anabelu do náručia a venoval jej dlhý bozk. Keď vyšli z kaplnky k Anabele prišla jej mama Eva a objala ju, pričom jej pošepla. ,,Neboj sa dcérenka, časom sa ho naučíš milovať."
,,Ja viem," povedala Anabela.

12. júla 1954

,,Tu ho máš dcérka, je to chlapec," povedala Eva a podala Anabele jej syna.
,,Ako sa bude volať?" spýtala sa Amanda.
,,Dennis," prehovorila Anabela, keď v náručí držala svojho syna a pobozkala ho na čelo.
,,Môžem vôjsť?" opýtal sa Edmund, keď nakukol do izby.
,,Poď dnu synček," odvetila Amanda.
,,Aký je nádherný," hovoril ticho, pričom ho hladkal. ,,Milujem ťa, Anabela," povedal a pobozkal ju.

********************************************************************

,,Kde bol?" opýtal sa Dennis. ,,Prečo neprišiel?"

,,Warren? Neviem, odvtedy som sa s ním nerozprávala a neudržiavala som s ním žiadne kontakty," odvetila mu a utrela si slzy.
,,Chcem to vedieť! Chcem vedieť, kde bol a prečo neprišiel," povedal Dennis, pričom prudko vstal od stola a prevrátil stoličku.
,,Takže, kvôli tomu nenávidíte Brownovcov?" spýtala sa Lia. ,,Možno mal nejaké dôvody prečo neprišiel."
,,Teraz je to už aj tak jedno," vzdychla si Anabela. ,,Vášho otca milujem a som s ním šťastná."
,,Dennis kam ideš?" opýtala sa Lia, keď Dennis vyšiel z kuchyne.
,,Odchádzam!" vyhlásil.
,,Ahoj synak, kam sa tak ponáhľaš?" povedal Edmund, ktorý práve prišiel domov z práce.
,,Nehovor mi synak! Nie som tvoj syn!" a hneď ako to dopovedal, tak sa odmiestnil.
,,Už to vedia," prišla k nemu Anabela a objala ho.

,,Bola to len otázka času," povedal a s hlbokým povzdychom objal svoju zúfalú manželku.

Komentáře

Přehled komentářů

magor

(Baja for Desee, 27. 3. 2008 19:45)

ak sa ti nelubi tak to neni nas problem...mozes si akurat tak trhnut nohou...a este napis lepsie ak si myslis ze to vies - o tom dost pochybujem...a naco sem vobec lezez ked sa ti nepaci???

Menu

CESTA OSUDU - 12. a 13. kapitola

Letticia Westwoodová

13. kapitola

Odhalené tajomstvo

Komentáře

Přehled komentářů

magor

Super

jeeee

Pjeknéé

parada, konecne :)

co???

hmmm??

no kenecne

héé

a ešte som zabudla

Bajka,

Perfectne

Baja

...........

Toto byla super

vau

dobrééé :)

I´m so sorry

Portrét

Fotoalbum

Poslední fotografie

Toplist

Oblíbené odkazy

Vyhledávání

Archiv