CESTA OSUDU - 1. - 4. kapitola
12. 1. 2008
1. kapitola
Šikmá ulička
,,Lia vstávaj, ideme nakupovať a mimochodom všetko najlepšie zlatko," vošla do izby jej mama. Dočetra! Nemohla prísť o desať minút neskôr? A práve keď sa ma chystal pobozkať. To nie je fér! Toto sa mi tak skoro snívať nebude, pomyslela si Aurélia. ,,Lia rýchlo, ponáhľaj sa," zakričala z kuchyne jej mama.
,,Áno mami, už idem," odpovedala Aurélia. ,,Dobré ráno," pozdravila keď vošla do kuchyne.
,,Dobré ráno, zlatíčko," pozdravil jej otec.
,,Oci prosím, nevrav mi tak, už nie som malé decko," povedala namrzene.
,,Jasné oci, nevrav jej tak, veď naša dáma má už 16," so smiechom povedal jej brat Dennis.
,,Daj sa vypchať, Dennis," povedala bratovi. ,,A kam si to vravela, že pôjdeme? Nerozumela som," spýtala sa mamy.
,,Na nákupy, veď som ti vravela, že na tvoje narodeniny pôjdeme do Šikmej uličky a vyberieš si darček. A keď už sme pri darčekoch, tak ráno ti nejaké priniesli sovy," oznámila jej mama.
,,Jéj, darčeky", povedala Aurélia.
,,A že vraj nie si malé decko", hneď zareagoval Dennis neodpustiac si ďalšiu provokáciu. Aurélia si ho už nevšímala.
,,Tak, čo tu máme? Samozrejme," zahundrala si popod nos skôr sama pre seba, ,,to by nebola babka, keby mi neposlala peniaze," vravela Aurélia, ,,á, to je od Laury....ehm...kniha...to som od nej nečakala. Tento bude od Olívie a tento od Judit...." zašomrala spokojne, keď si naponáhlo rozbaľovala darčeky. ,,Rýchlo sa naraňajkuj a choď sa obliecť," prerušila ju mama, ,,za chvíľu vyrážame."
,,Myslím, že dnes raňajky vynechám," rozhodla sa. ,,No to by si jednoznačne mala, veď sa pozri na seba si samá kosť a koža....na tvojom mieste by som sa hanbil prechádzať tak, čo i len po ulici," uštipačne povedal Dennis.
Aurélia bola najmladšia dcéra Anabely a Edmunda Goodwillovcov. Je študentkou Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Tento rok nastupuje už do šiesteho ročníka a triediaci klobúk ju zaradil do Chrabromilu ako celú jej rodinu. Aurélia je šikovná čarodejnica. Učí sa veľmi rýchlo a je taktiež múdra. Na Rokforte má veľa priateľov, učitelia ju majú radi, slušne sa správa a je dokonca prefektom.
Aurélia má nádherné dlhé blond vlasy, ktoré sa jej stáčajú do jemných vĺn. Jej žiarivé oči priťahovali každý pohľad svojou nevšednou farbou. Boli tmavomodré s nádychom do fialova. Naozaj vyzerali ako dve fialky. Má nádherne krojené plné pery. Je to veľmi krásne dievča, každí chlapec sa za ňou otočí, lenže ona žiadneho nechce. Túži len po jednom, len po tom, o ktorom môže iba snívať. Ten chalan mal všetky baby, o ktoré kedy zakopol, všetky mu zobali z ruky, no o Auréliu zjavne nejavil žiadny záujem. Bolo to asi preto, lebo ich rody sa neznášali. Boli to veľmi staré rody, ktoré medzi sebou večne súperili. Jej rodičia a starý rodičia ju a jej brata Dennisa vychovali v tom duchu v akom žili oni. ,,Musíte ich nenávidieť a v žiadnom prípade s nimi nesmiete viesť priateľské rozhovory! A kto sa s nimi zapletie toho vydedíme!" toto boli najčastejšie vety, ktoré za celý život Aurélia počula.
Keby tak bol v Šikmej uličke. Nevidela som ho celé leto, kto vie, možno sa zmenil. Dúfam, že sa už rozišiel s Keirou. Nenávidím ju!, myslela si cestou do svojej izby. Ľahla si opäť na posteľ a zrekapitulovala si svoj nádherný sen. ,,Škoda, že sa to nemôže stať aj v skutočnosti. Prečo vlastne, keď som s ním, správam sa, že ho nenávidím, hoci je to úplne inak? A prečo sa vlastne naše rodiny nenávidia?" Vstala z postele a začala sa obliekať. Obliekla si svoje obľúbené zelené tričko, rifle a tenisky. Na to, že bola čarodejnica sa s obľubou obliekala do mukelského oblečenia. Pozrela sa na seba do zrkadla a pomyslela si ,,môže byť".
,,Lia, už ideme. Si hotová?" zakričal z chodby jej otec.
Aurélia zbehla po schodoch a zamračila sa. ,,To s nami ide aj on?" a ukázala prstom na svojho brata.
,,Máš nejaký problém, zlatíčko?" spýtal sa jej Dennis. Vedel, že to oslovenie zo srdca neznáša, a preto ho s obľubou používal. ,,Ja si pôjdem po svojom a vy si robte čo chcete, mňa to nezaujíma."
,,Ale no tak, nehádajte sa," povedala Anabela a krivo na nich pozrela.
,,No šup-šup, práve mi prišla sova z Ministerstva, " z kuchyne prišiel Edmund s modrou obálkou v ruke, ,,potrebujú ma. Stala sa strašná havária. Na tej súťaži, čo sa dnes odohráva na monoposte v Dubline, veď viete Veľká cena M1 ( Metla 1) sa zrazilo 15 metiel! Som zvedavý, čo za kalamitnú katastrofu to tam bude." Edmund pracoval ako šéf Oddelenia čarodejníckych nehôd a katastrof.
Dennis pristúpil ku kozubu, zobral kvetináč a podal ho otcovi. Zobral si za hrsť hop šup prášku vstúpil do kozuba a vyslovil ,,Šikmá ulička!" Potom ho nasledovala Aurélia, Anabela a nakoniec šiel Edmund.
,,Tak ja sa od vás oddelím," povedal Dennis len čo sa vynorili v Šikmej uličke, ,, a ... mami, neviem kedy sa vrátim." Dennis tohto roku končil Rokfort, bol kapitánom metlobalového družstva a po skončení školy chcel pracovať na Ministerstve mágie na Oddelení čarodejníckych hier a športov, ale ešte nebol úplne rozhodnutý. Celkom sa mu pozdávala myšlienka hrať v tíme Appelbyských šípov.
,,Dennis, dávaj na seba pozor," povedala mu mama starostlivo.
,,Jasnačka," odpovedal bezstarostne a už aj sa náhlil preč.
,,Tak, kam chceš ísť?" spýtala sa Anabela.
,,No myslím, že by som sa chcela najprv predsa len naraňajkovať, " odvetila Aurélia.
,,A nebola si to náhodou ty, kto vravel, že dnes raňajky vynechá? Alebo som len zle počula?" so smiechom povedala Anabela. ,,No vieš mami, nejako som vyhladla, " pozrela sa ma mamu a usmiala sa ,,a Dennis má pravdu, som samá kosť a koža."
,,Dobre, tak pôjdeme do Čarovného klobúka. Pána Normana sme už dlho nevideli, určite sa poteší,"
s radosťou súhlasila Anabela.
Vybrali sa teda do Čarovného klobúka. Šli rovno Šikmou uličkou, prešli okolo Ollivanderovcov, obchodu Madam Malkinovej a iných obchodov, ktoré Lia veľmi dobre poznala až sa dostali k vybranej reštaurácii. Pán Norman hneď vybehol a celý žiaril, poctený ich návštevou. ,,Dobrý deň dámy, tak Vás som tu už dávno nevidel, ako sa máte? A čo si vyberiete?" začal pán Norman ,,Ak Vám smiem poradiť, odporúčal by som vám našu novinku a tou sú výborné Riasové palacinky," povedal s radosťou.
,,Tak mi jednu môžete prosím vás priniesť," povedala Aurélia ,,a ešte dvakrát Tekvicový džús prosím vás."
,,Vaše želanie je mi rozkazom slečna, hneď Vám to prinesiem." Pán Norman jej priniesol palacinku plnenú papayovým lekvárom, ozdobenú kúskami ovocia, šľahačky a voňavou čokoládou a ona sa do nej s radosťou pustila. Mal pravdu, bola vinikajúca. Aurélia sa najedla a ešte chvíľu tam len tak sedela s mamou a rozprávali sa kam vlastne pôjdu.
,,Mami? Ty si nemala byť dnes v práci?" pýtala sa Lia. ,,Áno mala, ale zobrala som si v nemocnici voľno, a to len kvôli tebe, zlatko," odpovedala Anabela. Pracovala v Nemocnici sv. Mugna ako čaromedička na oddelení Otravy elixírmi a rastlinami.
,,No, asi by sme už mali ísť, " navrhla mama, keď sa po krátkom dohovore rozhodli, že sa pôjdu pozrieť najprv k madam Malkinovej, lebo Aurélia potrebovala nový habit a zimný plášť.
,,Mami, niečo som vám o tom doma povedala," nahnevane začala Aurélia, keď ju mama znova oslovila zlatko. ,,Nevolajte ma tak, už nie som malá."
,,Och, prepáč moja, zabudla som," Anabela nechala na stole peniaze, postavili sa a odišli.
Keď prechádzali okolo najväčšieho pajzlu v Šikmej uličke ,,Čierneho kúta" nemohli nepočuť ten krik, ktorý sa odtiaľ ozýval ako rev zúrivého draka. Zrazu odtiaľ vybehol párik nahnevaných mladých ľudí. To je on, pomyslela si Aurélia.
,, KEIRA, NECHAJ MA! KOĽKOKRÁT TI MÁM VRAVIEŤ, ŽE ŤA UŽ NECHCEM!" kričal pekný, mladý chlapec.
,,Ale, nemôžeš ma predsa nechať po tom všetkom, čo sme spolu prežili!" vravelo s plačom zase to dievča.
,,Vážne? A čo také sme spolu prežili? Ja si pamätám len na to, že si sa na mňa stále lepila a ťahala si zo mňa moje peniaze," hovoril naštvane, no teraz sa už trochu zmiernil, keď zbadal ako sa na nich ľudia pohoršene i s pobavením pozerajú, ,,a vôbec ja si ani nepamätám, že by sme sa boli vôbec niekedy normálne rozprávali. Nemyslíš? Pamätám si len tie tvoje ustavičné výčitky a trucovité hádky! A ak sme sa nehádali, tak sme sa bozkávali."
,,Nemôžeš tvrdiť, že sa ti moje bozky nepáčili," vmietla mu do tváre na svoju obranu. Na nič viac sa nezmohla.
,,Nechcem Ťa! Nemá to zmysel. Choď preč, Keira!" vyštekol a vrátil sa naspäť do toho pajzlu. Keira ostala plakať na ulici, mysliac si, že ho prinúti, aby sa vrátil a ospravedlnil sa jej. No keď sa tak nestalo, trucovito zaškriekala, dupajúc od zlosti nohami. Potom sa šomrajúc si nahnevane popod nos pobrala preč aj ona, sľubujúc tomu hlupákovi pomstu.
Áno, konečne sa rozišli. Ale čo z toho mám vlastne ja? Nič. Aj tak tam teraz nabalí ďalšie dievča. No zo zamyslenia ju vytrhla jej mama.
,,Vidíš, a že vraj on pochádza zo slušnej, čistokrvnej rodiny. Pche!" odfrkla si znechutene. ,,Nepochopím to. Že sa nehanbí, je presne taký istý ako jeho otec. Chúďa to dievča, veď bola taká pekná a HEN TEN ju len využil. Neviem si ani predstaviť, že by TAM TEN chodil s tebou....ešteže oň nemáš záujem. Starý otec by Ťa okamžite vydedil." Aurélia vôbec nevnímala monológ svojej mamy. V hlávke si premietala to, čo sa teraz stalo.
ON nechal Keiru, najkrajšiu babu na škole. Prečo sa vlastne k nemu musím správať tak - ako musím?
,,Mami? Prečo sa vlastne s jeho rodinou hádat...hádame?," spýtala sa Aurélia mamy.
,,Zlatko to je na dlhé rozprávanie, raz sa to dozvieš, ale teraz si tým nekazme deň a poďme radšej k Madam Malkinovej, ok? Chceš ten habit alebo si si to medzitým rozmyslela?"
,,Ale áno, chcem ho, " smutne povedala Aurélia. Zase ju mama odbila s tým obvyklým: ,,To je na dlhé rozprávanie, raz sa to dozvieš." Ale kedy? Už to chcem vedieť celučkých 6 rokov!
2. kapitola
Vo vlaku
Aurélia sa zobudila do krásneho slnečného rána. ,,Konečne, už som sa nemohla dočkať tohto dňa," povedala a žmurkla na Sieru, ktorá sa zahniezdila na svojom bydielku. Aj ona vedela, že dnes odchádzajú na Rokfort.
Zbehla do kuchyne natiahnúc si na seba aj župan, kde jej rodičia a brat raňajkovali. ,,Ahoj, čo máme dobré?" spýtala sa s úsmevom na tvári.
,,Čo si taká vysmiata?" opýtala sa Anabela.
,,Mami, veď začína škola. Už sa neviem dočkať kamošiek...," tešila sa.
,,... a chlapcov," skočil jej do reči Dennis a odhryzol si z hrianky natretej jahodovým lekvárom. Aurélia sa naň škaredo pozrela.
,,Je tu niekto o kom nevieme?" začal s úsmevom vyzvedať jej otec.
,,Nie, nie je oci." odpovedala popravde, ešte stále zazerajúc na škeriaceho sa brata.
,,Počul som ako si sa minule rozprávala s Laurou," povedal ako stelesnené neviniatko. ,,O tom ako si strááááášne zaľúbená," teatrálne sa chytil za srdce a predstieral zamdlenie s výrazom profesionálneho herca.
,,Sklapni, Dennis!" tresla po stole, až všetko, čo bolo na ňom nadskočilo.
Dúfam, že nepočul o kom rozprávam. Veď by ma všetci zabili. Ale, čo ak počul, že sa rozprávame o ňom? Vyhodia ma z domu? Vymažú ma z rodokmeňa?
,,No tak Lia, kto je to?" pýtala sa mama pobavene. Niekedy si myslela, že jej všetci až príliš lezú do súkromia a nadŕžajú jej nepodarenému bratovi.
,,NIKTO!" zvolala podráždene Aurélia, vstala od stola a bežala do svojej izby. Hodila sa na posteľ a premýšľala nad tým, čo všetko mohol Dennis počuť.
Do kuchyne sa vrátila až tesne pred odchodom na King´s Cross, aby do seba narýchlo hodila nejaké zbytky z raňajok.
,,Ako pôjdeme na stanicu?" spýtala sa mamy, ktorá práve umývala riad.
,,Dostal som auto z Ministerstva," odpovedal jej otec.
,,Dennis, zober vaše kufre, a ty zlatko vezmi sovy a dajte ich do auta," prikazovala Anabela.
Cesta bola mimoriadne tichá. Anabela bola smutná, že svoje deti uvidí až na Vianoce. Edmund sa sústredil na šoférovanie, pretože neznášal muklovské zákony, ale snažil sa ich dodržiavať. Aurélia a Dennis sa nerozprávali. Dúfala, že nevie o kom vtedy s Laurou hovorila. A Dennis rozmýšľal, kto mohol byť ten chalan, do ktorého sa jeho sestra zaľúbila.
Mohol by to byť Jack? Vravel, že sa mu Lia páči. Ale prečo mi nepovedal, že chodí s mojou sestrou? Ale nie, nie je to Jack, veď ten predsa chodí s Jessicou.
Na stanicu dorazili o pol jedenástej. Anabela tak ako každý rok stresovala, že to nestihnú a nech sa ponáhľajú a zároveň plakala. Neznášala dobre lúčenie so svojimi deťmi.
,,Ale mami, si jediná kto tu každý rok narieka," hundrala Lia. ,,Neplač toľko, už si si na to mohla zvyknúť. Neodchádzame predsa navždy," vravela jej, keď ju rozcítená objala.
,,Áno ja viem, ale keď mi tak strašne budete chýbať. Veď vy dvaja ste moje všetko. Nikdy by som sa vás nedokázala vzdať," so slzami povedala Anabela.
,,No rýchlo, poďme na nástupište, aby ste nezmeškali," skočil do ich srdcervúceho rozhovoru Edmund.
,,Áno, veď už," odpovedala Aurélia. Zobrala si svoj vozík s kufrom a svojou milovanou sovou, Plamienkou driemavou. V soviarni mala na tabuľke meno Siera. Veľmi sa jej páčilo, tak jej ho ponechala. Predavač jej vravel, že sovičku našli v lese pod hniezdom, ktoré spadlo zo stromu. Nikto si ju nechcel kúpiť, lebo každého ďobala. Len k Lii sa správala priateľsky. Predavač jej ju vďačne predal a pribalil jej k nej ešte balíček sovích keksov zdarma, lebo bol rád, že sa jej zbavil.
Rozbehla sa oproti bariére medzi nástupišťami 9 a 10 a už bola na druhej strane. Všade naokolo bola para a dym z Rokfortského expresu. Len čo sa tam stihla rozhliadnuť, už k nej bežali jej najlepšie kamarátky, Laura Rivuletová, Judit Dewová a Olívia Starryová.
,,Ahoj Lia, veľmi si mi chýbala," objala ju a pobozkala na líca Judit.
,,Áno, aj mne," a to isté spravila Olívia.
,,Keď sa budeme rozprávať na budúce o tom, že koho tak strašne milujem, tak by sme mali byť tichšie. Dennis nás počul," vysvetlila. ,,Dúfam však, že nepočul O KOM sa rozprávame," šepkala Aurélia Laure keď sa objímali.
,,Mali by sme si ísť. Musíme nájsť nejaké voľné kupé, " navrhla Olívia.
,,Ja mám dozor na chodbe a ešte si musím odniesť kufre a rozlúčiť sa s našimi."
,,My sme sa už rozlúčili, keď chceš pôjdeme ti odniesť kufre a vezmeme aj Sieru a ty sa choď rozlúčiť s rodičmi," navrhli jej dievčatá.
,,Dobre, ďakujem vám, " povedala a už aj bežala za svojimi rodičmi, pri ktorých stál ešte Dennis, ktorý sa urputne bránil, keď ho mama pred všetkými práve pobozkala na líca.
,,Mami prestaň, sú tu moji spolužiaci, " povedal a bol celý červený.
,,Ale keď ťa minulého roku bozkávala Serena, tak si sa nehanbil," smiala sa Aurélia. Tak! A teraz mu to vrátila.
,,Aká Serena? Dennis, ty si mal priateľku a nič si nám nepovedal?" pýtala sa Anabela.
,,Toto si ešte vybavíme," pozrel na Liu stále červený v tvári. ,,Majte sa!" pozdravil rodičov a odišiel.
,,Poď ku mne srdiečko," povedal otec a tuho ju objal ,,budeš nám doma chýbať."
,,Aurélia a sľúb mi, že keď budeš mať chlapca, tak nám to hneď povieš a nebudeš taká tajnostkárka ako tvoj brat," teraz ju objímala mama.
,,No mami, myslím, že to nehrozí," odpovedala, ,,musím už ísť, mám dozor na chodbe," vytiahla si z vrecka svoj prefektský odznak a pripla si ho na tričko. Lia nastúpila do vlaku a ten sa pomaly začal rozbiehať.
,,Drž sa zlatko," mávali jej rodičia.
,,Hej Michael, čo to robíš? Chceš, aby som ti strhla body hneď na začiatku roka? Nechaj ho, veď je to len prvák," kričala Lia na jedného piataka zo Slizolinu.
,,Goodwillová, nestaraj sa do mojich záležitostí," odpovedal jej Michael a stratil sa jej z dohľadu.
,,Lia? Kedy ti už konečne končí služba?" prišla za ňou Olívia. ,,Už si tu aspoň dve hodiny."
,,Ešte 30 minút a potom má prísť Adam, " odpovedala.
Adam Frugal bol tiež šiestak z Chrabromilu. Je to nenápadný chlapec, ktorý má veľmi nápadných kamarátov. Adam bol už od prvého ročníka zamilovaný do Aurélie, no bál sa jej to dať najavo. On bol proste taký, tichý a hanblivý.
,,My o vlkovi a vlk za dverami," zasmiala sa Olívia.
,,Ahoj Adam," pozdravila ho Lia.
,,Ahoj," začervenal sa. ,,Aké ste mali prázdniny?" opýtal sa ich.
,,No, boli celkom dobré. S rodičmi som bola pozrieť starkých v Írsku," vravela Olívia.
,,A ja som sa nudila doma, ale na 2 týždne bola u mňa Laura," povedala Aurélia. ,,A ty?" spýtala sa.
,,V podstate ... boli celkom fajn," odpovedal Adam.
,,Ozaj, prečo si tu tak skoro? Máš ešte 25 minút čas," začala Aurélia.
,,Už ma nebaví počúvať chalanov, koľko báb vystriedali cez prázdniny. A ty si sa určite s dievčatami ešte poriadne nerozprávala, tak som ťa prišiel vymeniť," povedal s úsmevom.
,,Takže môžem ísť?" opýtala sa prekvapene. ,,Ďakujem ti Adam," usmiala sa ako slniečko Lia, ,,si vážne zlatý chalan."
,,Len už choď, kým si to nerozmyslím," zasmial sa.
,,Áno už idem, ďakujem, si vážne zlatý."
Ale čo z toho mám, keď som len zlatý? Čo by som za to dal, aby si bola moja, Aurélia Goodwillová, pomyslel si smutne.
,,Aha, koho vediem," povedala Olívia, keď vošla do kupé.
,,Lia? Veď si tam mala byť ešte 20 minút," zvolala Judit, keď zdvihla pohľad z hodiniek.
,,Áno, ale Adam bol taký milý, že ma prišiel vymeniť skôr," oznámila im.
,,Ten Adam je do teba zaľúbený," začala Judit. ,,Všimla som si ako sa na teba pozeral na stanici."
,,Prestaň Judit, Adam je len kamarát," odpovedala.
,,Nechajme to tak," skočila im do reči Laura. ,,Čo sa dialo počas dozoru?"
,,Ten trpák Michael Gage chcel začarovať jednému prvákovi uši, aby ich mal ako osol. Videla som Serenu ako sa háda s mojím bratom a akoby toho nebolo dosť, začal ma baliť jeden drzý prvák a povedal, že aj on sa dostane do Chrabromilu a určite ma dostane! Keiru Leechovú som načapala bozkávať sa s Kenethom Stuntedom z Bystrohlavu a Slugy mi už stihol oznámiť dátum prvej schôdzky jeho klubu," vysypala zo seba.
,,Počkaj, čo si vravela? Keira Leechová sa bozkávala s kým? Nepomýlila si sa? Určite to bol Keneth Stunted?" vyzvedala Olívia.
,,Áno, zatiaľ vidím dobre," odpovedala Lia.
,,Olívia chceš mi povedať, že nevieš o tom, že ten pako ju nechal?" vravela Laura.
,,Nie, o tom som nič nevedela," odpovedala. ,,Veď sa o tej scénke sa rozpráva po celom vlaku," povedala Judit.
,,Kedy sa to stalo?" zvolala Olívia zvedavo.
,,Naša Aurélia to videla na vlastné oči," Laura sa uškrnula, otvárajúc balíček čokoládových cukríkov, ktoré vyzerali ako malinké lotosové kvietočky a ponúkla priateľky.
,,To vážne? Kedy to bolo? A kde?" Olívia bola niekedy naozaj tak trochu ,,oneskorená."
,, Bolo to presne 25. augusta, čiže na moje narodky," začala rozprávať. ,,S mamou som bola v Šikmej uličke a keď sme odchádzali od pána Normana, z toho príšerného pajzlu Čierny kút vybehli tí dvaja a začali po sebe vrieskať ako psychopati. Keira bola z toho celá hotová. Vravela mu, že či ju mieni opustiť po tom všetkom, čo spolu prežili a on jej povedal, že sa stále len hádali a ťahala z neho peniaze a zakončil to , Nechcem ťa už vidieť Keira, choď preč!´ a potom sa vrátil do baru a ona ostala plakať na ulici," dokončila.
,,No, tak to musela byť úplne super šupa! Vidieť ako niekto nechal Keiru. Veď doteraz dávala kopačky len ona," smiala sa Olívia. ,,Ale ja viem niečo, čo vy určite neviete," vravela ešte stále so smiechom.
,,Čo je to?" pýtala sa Judit.
,,Neviem, či vám to môžem povedať, ale večer sa to určite dozviete," tvárila sa vážne.
,,Olívia, nebuď taká zákerná a povedz nám to!" dožadovala sa odpovede Laura.
,,Áno, Olívia! Okamžite to vyklop, lebo ti začarujem uši tak, aby si ich mala ako osol!" napoly vážne a napoly pobavene povedala Lia.
,,Tak dobre, ale vedzte, keby sa mi Lia nevyhrážala, tak vám to nepoviem." Teraz sa smiali všetky. ,,Budeme mať dvoch nových profesorov," vravela Olívia.
,,To nemyslíš vážne?" povedala Laura.
,, Koho?" spýtala sa Judit.
,,Takže pamätáte sa na toho pekného spolužiaka môjho brata, Dunga Dozena?"
,,No kto by si ho nepamätal. Kapitán Bifľomoru, hlavný prefekt a mal dokonca 10 VČÚ," vymenúvala Lia.
,,A on bude učiť? Veď len pred dvomi rokmi skončil školu. Čo vlastne bude učiť?" pýtala sa Judit.
,,Starostlivosť o zázračné tvory," odpovedala Olívia
,,Prečo? Ja som to toho roku vypustila," povedala sklamane Laura. ,,Škoda."
,,Ty síce áno, ale ja nie!" vykríkla od radosti Judit.
,,Kto bude ten druhý profesor?" opýtala sa Aurélia.
,,Bude to Prophesy Gamblerová. Ona končila minulého roku," oznámila im Olívia.
,,To je tá Slizolinčanka, čo chodila s Tomasom Wilsonom?" spýtala sa Laura.
,,Presne tá, bude učiť veštenie. Takže Lia, máme sa na čo "tešiť"," povedala tváriac sa viac ako znechutene.
,,Na čo sa budete tešiť?" spýtal sa Marcus Naughty.
,,Čo ťa to má čo zaujímať? Choď si radšej baliť ďalšiu babu," Judit prevrátila očami, keď na ňu žmurkol a opýtal sa, či tou ďalšou nechce byť ona.
,,Judit, zlatko, ty mi ešte nevieš zabudnúť to, že som ťa nechal?" opýtal sa so sebavedomým úškrnom.
,,Čo sa toho týka, tak Judit na teba zabudla už dávno," povedala mu Aurélia. ,,A mohli by ste odtiaľto zmizúť? Nie ste tu vítaní."
,,Prečo?" sadol si k nej Tyler Rogue, chytil ju okolo ramien a dal je pusu na líce. Lia ho od seba odsotila a vrazila mu jednu.
,,Tyler, toto už viac neskúšaj a nedotýkaj sa ma!" kričala naň.
,,Ale, ale ... niekto sa nám zle vyspal. Prečo si na Tylera taká zlá? Veď ťa len priateľsky pobozkal," pýtal sa Sebasitan Brown.
,,Brown, ty sa do toho nestaraj," kričala.
,,Ale no tak, slečna Goodwillová niečo som vám spravil, že na mňa kričíte?" provokatívne pokojným hlasom povedal Sebastian.
,,Áno, už len to, že si sa narodil! Vypadni a týchto dvoch si ber so sebou!" vyhodila Tylera a Marcusa z kupé a zabuchla dvere Sebastianovi rovno pred nosom.
,,Lia si v poriadku? Prečo si to spravila? Veď to si práve chcela, nie? Aby sa s tebou rozprával a ty ho tak odkopneš?" pošepla jej do ucha Laura.
,,Keď ja ich tak neznášam! Myslia si o sebe, že sú najväčší frajeri na škole, ale sú to obyčajní trápni chumaji," rozčuľovala sa.
Lenže potom sa žuchla na sedadlo, podoprúc si bradu rukou a skormútene hľadela na mihajúcu krajinu za oknom vlaku. Prečo som mu to povedala? Teraz si ma prestane všímať úplne. Ja som ale totálna krava, myslela si Lia.
Sebasian Brown, Tyler Rogue a Marcus Nauhgty boli spolužiaci a najlepší priatelia. Títo traja chodili už so všetkými babami na Rokforte. Navyše Tyler a Marcus hrali v Chrabromilskom metlobalovom tíme ako odrážači a sú to najväčší výtržníci akých doteraz Rokfort kedy mal.
,,Tá Goodwillová je riadne výbušná," vravel Marcus keď sedeli vo svojom kupé.
,,Ona nie je normálna! Si videl, ako mi zabuchla dvere rovno pred nosom? Neznášam ju!" vravel Sebastian.
,,No, ale keby sa tak zabuchla do mňa. Vôbec mi tá facka nevadila, hoci ... ešte teraz sa mi z toho trasie celá sánka," vravel a držal sa na mieste kde mu vrazila. ,,Je to malá, ohnivá potvorka...." zahučal a rozosmial sa na plné hrdlo. ,,A práve som dostal vynikajúci nápad," dokončil Tyler.
,,Cítim tu stávku kamoško, alebo sa moje inštinkty mýlia?" pýtal sa Marcus.
,,Braček, máš pravdu," s úškrnom pritakal Tyler. ,,Sebastian teba sa nepýtam, ty ju neznášaš. Takže Marcus, stavíme sa, kto ju skôr pobozká?"
,,Nie, prepáč Tyler, ale ja musím nejako spracovať Judit, aby sa ku mne vrátila. A to nedosiahnem, keď sa budem oblizovať s jej kamoškou," zareagoval odmietavo Marcus.
,,Tak teda ty Sebastian," otočil sa k nemu a kľakol si na kolená zložiac ruky prosebne ako v modlitbe, strúhajúc pri tom rôzne grimasy. ,,Prosím, prosím, veľmi ťa prosím braček," presviedčal ho Tyler.
,,Nie, na to nemám nervy. Veď by ma zabila, keby som sa k nej čo i len priblížil."
,,No tak, čo je to s vami?! Nechcite odo mňa, aby som sa stavil s Adamom!"
,,A čo bude v stávke?" vyzvedal Sebastian.
,,Ten, kto prehrá, dá víťazovi 50 galeónov," povedal Tyler.
,,Tak dobre. 50 galeónov nie je v ponuke každý deň." usmieval sa Sebastian spokojne. Bol by hlupák, keby takú dobrú stávku odmietol.
,,Takže sme dohodnutý, kto ju skôr pobozká, dostane 50 galeónov," povedal Tyler.
,,Chlapci, prečo si to nesťažíte? Môžete ju pobozkať len vtedy, ak s ňou budete chodiť," pridal sa do debaty Marcus. Sťažovať celú situáciu bolo jeho životné motto.
,,Marcus, ty si v podstate nepriznaný génius, som rád, že si môj kamoš, je to úplne super!" nadšene zvýskol Tyler a zapískal.
,,Jasné Marcus, si super," vravel Sebastian, no nie až tak nadšene. Jemu sa ten nápad vôbec nepozdával, ale čo by nespravil, pre taký balík prašuliek? Podali si s Tylerom ruku. Stávka bola spečatená.
3. kapitola
Chrabromil!
Keď vlak došiel na stanicu do Rokvillu, bola už tma. ,,Prváci ku mne. No tak švihnite si," kričal ich hájnik Parsley Finch. Prváci sa ako každý rok do Rokfortu plavili v loďkách po jazere.
,,Kde sú koče?" pýtala sa netrpezlivo Laura.
,,Aha, tam sú," odvetila Judit.
,,Bože, čo je to, čo ťahá tie koče?" s vyľakaným výrazom na tvári sa pýtala Olívia.
,,Olívia, si v poriadku? Nie je ti zle? Veď tam nič nie je," so strachom hovorila Lia.
,,Som v poriadku Lia, ale niečo tie kone ťahá!"
,,Olívia nežartuj a nasadaj," povedala nervózne Laura.
,,Ja vážne nežartujem. Vyzerá to ako kôň, ale má to krídla a je to strašne chudé a škaredé," vravela so znechutením, kým nasadala do koča zazerajúc na miesto medzi ojami.
,,Olívia, ty ma vážne niekedy desíš. Mala by si sa dať vyšetriť," vážne jej povedala Judit.
Dievčatá celou cestou nerozprávali, iba sa pozerali na Olíviu ako sleduje to čudo, ktoré ťahá koč.
,,Konečne sme tu! Baby, ani si neviete predstaviť ako mi to tu chýbalo," vravela natešená Lia pri pohľade na Rokfort, keď vystupovali z koča. Rokfort bol ako inak nádherný.
,,Áno aj mne to tu chýbalo," s úsmevom na tvári povedala Laura.
,,Myslím, že by sme mali ísť do Veľkej siene. Je mi strašná zima a som hladná," povedala Judit a vybrala sa smerom k vchodu.
,,Pozri na tých prvákov. Nevedia sa vynadívať, asi také niečo ešte nevideli," povedal Tyler pri pohľade na vystrašených prváčikov, ktorý kráčali pomedzi fakultné stoly, zvedavo si obzerajúc začarovaný strop, na ktorom sa teraz jagali hviezdy presne ako vonku na nebi.
,,Takže teraz prečítam vaše meno a vy prídete sem, sadnete si na stoličku a ja vám položím na hlavu náš Triediaci klobúk, ktorý vás zaradí do vašej fakulty," povedala profesorka McGonagallová hneď ako klobúk dospieval svoju pieseň.
,,Amaury, Evald!" prečítala profesorka McGonagallová a malý ryšavý chlapec si sadol na stoličku. Profesorka mu na hlavu položila Triediaci klobúk a ten okamžite vykríkol ,,BIFĽOMOR!" Evald sa s úsmevom zdvihol zo stoličky a bežal k bifľomorskému stolu, odkiaľ sa ozýval potlesk.
,,Auburnová, Manon!" vyhlásila McGonagallová a vysoké chudé dievča zamierilo k stoličke. Klobúk znova vykríkol ,,SLIZOLIN!" Manon s radosťou podskočila a šla k Slizolinčanom.
,,Black, Sirius!"
,,To je ten, čo ma začal baliť vo vlaku," hneď povedala Aurélia.
,,Ale veď je chutnučký," zaškerila sa Olívia.
,,No teba nebalil," škaredo na ňu zagánila.
,,CHRABROMIL!" vykríkol znova klobúk. Sirius sa pobral k chrabromilskému stolu s takým veľkým sebavedomím, že skoro porýpal strop v Sieni.
,,No? Čo som ti vravel kráska? Takže, teraz budeš moja," zaškeril sa na ňu Sirius a žmurkol.
,,Iba ak vo sne. Spamätaj sa! Ja mám 16 a ty? Veď si ešte malé decko," nahnevane naň vyskočila Aurélia.
,,Ako sa voláš?" nedal sa odbiť Sirius.
,,Čo sa staráš!" pozrela na Siriusa s vražedným pohľadom.
,,Aurélia, niečo sa deje?" opýtal sa nahnevanej Lii Tyler.
,,Nie, Tyler, môžeš sa vrátiť tam, odkiaľ si prišiel. Čiže znova do zabudnutia! A nemusíš sa o mňa báť, viem sa o seba postarať aj sama," odvrkla mu. Tyler sa pozrel na chalanov, ktorí sa začali rehotať ako zmyslov zbavení. Chcel ešte niečo Aurélii povedať, ale radšej si to rozmyslel a odišiel.
,,Takže Aurélia, teší ma. Ja som Sirius Black," natiahol k Lii ruku, no ona ju neprijala. No to ho ani trocha neodradilo.
,,Čau, kamoš, tak som tu," prisadol si k Siriusovi jeho nový spolužiak.
,,James, super, že si sa dostal sem aj ty," s úsmevom povedal Sirius. Žmurkol na Auréliu, ktorá spravila grimasu a otočil sa k Jamesovi.
,,Ja nepochopím takých tupcov. Čo si o sebe myslí? Veď je to ešte dieťa a už by si hľadal frajerku!" frflala podráždene, zatiaľ čo sa na nich jej kamarátky zabávali.
Triedenie sa po dlhej chvíli skončilo. Ako sa tak Lia rozhliadla, zistila, že pribudla pekná kôpka nových Chrabromilčanov. Zasa bude mať čo robiť. Ako prefekt sa teda rozhodne nudiť nebude. Aspoň určite nie pri tých dvoch.
,,Prajem Vám príjemný večer," postavil sa Albus Dumbledore, ,,všetkých Vás tu s radosťou vítam. Som rád, že vidím zase mojich milovaných študentov. Dovoľte, aby som Vám predstavil našich nových profesorov. Srdečne tu vítam profesorku Prophesy Gamblerovú, ktorá bude učiť Veštenie," ukázal na Prophesy, ktorá sa postavila a celou sieňou zaznel potlesk. ,,Ďalším prírastkom do nášho profesorkého zboru je profesor Dung Dozen, ktorý si zobral na starosť Starostlivosť o zázračné tvory," teraz vstal Dung. No pri vstávaní buchol do pohára s vínom a oblial si habit, pričom sa ušlo aj trocha profesorke Gamblerovej. V sieni sa namiesto potlesku ozýval smiech. Dung si celý červený v tvári radšej sadol.
,,Chcem Vám pripomenúť pár pravidiel. Starým študentom, hlavne našim Výtržníkom," žmurkol na Marcusa a Tylera, ,,a naším novým prváčikom dávam na vedomie, že vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný. Ďalej ma náš školník, pán Filch, poprosil, aby som zaviedol nové pravidlo. Takže po minuloročnom incidente som sa rozhodol ho schváliť. Je zakázané doniesť do hradu nejaký výmysel od Zonka. A je zakázané aj pašovanie takých vecičiek," a znova sa usmial na tých dvoch. Mal rád ich výmysly, no niekedy to prekračovalo medze. Ale stále sa zasmial, keď sa mu prišiel Filch sťažovať.
,,Takže dosť bolo pravidiel. Myslím, že ste už všetci rovnako hladný ako ja. Hostina sa môže začať."
Zrazu sa na stoloch objavila kopa jedla. Prváci len vyvaľovali oči na tú hŕbu jedál, pod ktorými sa až prehýbali stoly. No najväčší šok zažili, keď počas večere do siene začali prichádzať duchovia.
,,Aha, to je naozajstný duch," povedalo jedno tmavovlasé dievča pri ich stole.
,,Dobrý večer, slečny," zastavil sa pri dievčatách Sir Nicholas.
,,Zdravím, Sir Nicholas, aké ste mali leto?" spýtala sa ho Laura.
,,Hrozné, zasa odmietli moju prihlášku do klubu Bezhlavých rytierov. Už po 231-krát," lamentoval.
,,Možno sa Vám to podarí na druhý rok," povzbudila ho Judit.
,,Tak v to dúfam, prepáčte dámy. Idem sa zoznámiť s novými prvákmi," a už aj odišiel.
Dumbledore sa znova postavil, keď všetci dojedli. ,,Dúfam, že sa Vám naša hostina páčila. No teraz by ste už mali ísť spať. Zajtra Vás čaká vyučovanie. Prváci, pôjdete so svojimi prefektmi, oni Vám všetko vysvetlia. Prajem Vám všetkým dobrú a ničím nerušenú noc."
Z každej strany sa ozývalo, ,,Prváci ku mne!"
,,No, asi by som už mala ísť. Počkajte ma v spálni," vravela Lia, keď vstávala od stola.
,,Toto je najkratšia cesta do našej klubovne. Snažte sa zapamätať si ju, lebo inak môžete veľmi ľahko zablúdiť," vysvetľovala. ,,Niekedy sa stáva, že schody menia smer, dávajte si na to pozor," pokračovala, keď niektorí zhíkli a vyjavene sa dívali na otáčajúce sa schody. Lia viedla prvákov spolu s Adamom do klubovne. Zastali pred obrazom, vstupom do ich klubovne.
,,Toto je Tučná pani, len cez ňu sa dostanete do klubovne. Musíte jej povedať heslo, ktoré sa bude každé tri mesiace meniť," hovoril Adam. ,,Na tieto tri mesiace bude heslo ,Dračie srdce´," povedal Adam a Tučná pani sa prehupla a otvorila im priechod do klubovne.
,,Chlapčenské spálne sú napravo a dievčenské naľavo. Svoje kufre nájdete v izbách," oznamovala im Lia.
,,Ukážeš mi tú svoju, zlatko?" opýtal sa nejaký prvák a ona ani nemusela hádať, kto to je.
,,Tak na to zabudnite, pán Black!" zvolala rázne a dodala. ,,Ešte jedna maličkosť. Chlapci sa do dievčenských spální nedostanú. Schody vedúce nahor sú začarované a nedajú sa oklamať ani najlepším kúzlom." Pozrela na Siriusa, ktorému viditeľne úsmev na tvári pohasol, ale aj napriek tomu sa na ňu vyškieral a žmurkal.
,,To je svätá pravda. Mám to vyskúšané," povedal Tyler. ,,A nie raz," dodal a Marcus so Sebastianom sa len rehotali.
,,Tak to je všetko, môžete sa ísť vyspať. Zajtra vás čaká ťažký deň," povedal Adam a zaželal im dobrú noc.
,,Ja už idem tiež spať, som unavená. Dobrú noc, Adam," Lia sa otočila a odišla za kamoškami do spálni.
,,Dobrú," povedal jej Adam potichu a sadol si do kresla pri kozube k chalanom, ktorý hrali Rachotiacu sedmu.
Keď vošla do svojej spálne, dievčatá už boli oblečené v pyžame a rozprávali sa.
,,Judit, neopováž sa k nemu vrátiť! Už mu došli baby, tak začína od začiatku," vravela Laura.
,,No, ja neviem, veď bol taký zlatý, keď k tebe prišiel," nadhodila Olívia.
,,Čo sa stalo?" pýtala sa Aurélia, ktorej ušlo, o čom sa bavia.
,,Keď si odišla, za Judit prišiel Marcus a požiadal ju, aby sa k nemu vrátila," odvetila jej Laura, zjavne nespokojná s Marcusovým počínaním.
,,A čo si mu povedala?"
,,Aby si šiel hľadať novú obeť," začervenala sa Judit.
,,A čo chceš teraz robiť?" opýtala sa jej Lia a zvalila sa na posteľ.
,,Keby som to vedela. Možno by som sa k nemu chcela vrátiť. Odkedy sme sa rozišli, ešte som žiadneho chalana neľúbila tak ako jeho. Ale zasa na druhej strane je to najväčší tupec, akého som kedy stretla," odpovedala je Judit.
,,Myslím, že to máš ťažké," zasmiala sa Olívia.
,,Lia, zháňal ťa Sebastian," ozmánila jej Laura.
,,Kto? Brown? Čo chcel?" hľadela na ňu neveriacky. Veď nakoniec, bola unavená. A možno sa jej to len zazdalo.
,,Ja neviem, povedal, že sa chce iba porozprávať," odvetila jej Laura.
,,Baby, mali by sme ísť spať. Je veľa hodín a zajtra treba skoro vstávať," povedala Olívia, ktorá sa už krčila pod perinou.
,,Veď hej," zamumlala Judit.
,,Ja sa idem ešte prezliecť a umyť, takže vám želám dobrú noc," povedala im Lia a šla do kúpeľne.
On sa na mňa pýtal? Prečo? Veď som mu dnes skoro rozbila nos, rozmýšľala, keď sa opierala v kúpeľni o umývadlo a hľadela na svoju mokrú tvár v zrkadle. Môžem sa mu páčiť? Ja som ale krava, prečo som mu to spravila!? pýtala sa sama seba.
,,Dobré ránko," s úsmevom na tvári pozdravila dievčatá Olívia.
,,Oliv, čo sa stalo? Si vysmiata ako lečo," zaškerila sa Aurélia.
,,Mám jednoducho dobrú náladu," odvetila jej.
,,Poďme sa konečne naraňajkovať," súrila ich Judit. ,,Som hladná ako vlk!" v bruchu jej hlasno zaškvŕkalo a všetky sa rozosmiali.
,,Počkajte ma. Ešte sa musím ísť umyť," zastavila ich Laura.
,,Laura, prečo tebe všetko tak dlho trvá?" opýtala sa jej Olívia.
,,No ebo ma všdy zoputíte ako posetnú," odpovedala jej s kefkou v ústach.
Po 10 minútach Laura konečne vybehla z kúpeľne a s úsmevom na tvári povedala ,,Môžeme ísť."
,,Konečne," poznamenala podráždene Judit a zaťukala si prstom na hodinky.
Keď zišli do klubovne zbadali tam pár nových prvákov a Výtržníkov ako im tlačia dobrosrdečne do hlavy, čo majú robiť, aby sa zbavili pani Norrisovej, Filchovej otravnej mačky.
,,Marcus, čo to robíš? Nepoštvi ich proti Filchovi hneď v prvý deň," hovorila mu Lia varovným tónom.
,,Ale zlatíčko, veď musí byť nejaká sranda," nadhodil Tyler cestou k nej, keď ju chcel znova pobozkať.
,,Rogue! Niečo som ti o tom vo vlaku povedala! Takže, ak nechceš prísť o body, už to viac neskúšaj!" varovala ho Aurélia.
,,Lia, poď, nemá zmysel hádať sa s týmito tu," ťahala ju od nich Laura preč, tváriac sa pobúrene.
Lia celou cestou do Veľkej siene nadávala na toho tupca Tylera. A keď tam došli, tak to nebolo o nič lepšie. Sadli si za stôl, keď zrazu si k nim prisadol Sirius aj so svojimi kamarátmi.
,,Ahoj, Aurélia," pozdravil jej a žmurkol na ňu.
,,Čo tu robíš? Nikto ťa sem nepozval," unavene sa zaškerila. Nechcela sa viac hádať. Veď bolo ešte len ráno!
,,Chcel som ti predstaviť mojich kamošov," povedal jej Sirius, nevšímajúc si jej protesty. ,,Toto je James Potter, Remus Lupin a Peter Pettigrew," ukázal na koniec, na malého nevýrazného chlapca, ktorý vzhľadom veľmi pripomínal potkana.
,,Hm...ahojte a ... do nie skorého videnia," povedala mu odmerane.
,,Ale slečna, doma vás neučili slušným mravom?" opýtal sa jej naoko zhrozený chalan, menom James.
,,A vám nepovedali, že keď si chcete k niekomu prisadnúť, máte sa najprv opýtať, či tu je voľné?"
,,Slečna Goodwillová, máte nejaké problémy?" opýtala sa McGonagallová.
,,Ale nie pani profesorka, chlapci sa len pýtali, kto učí aký predmet," odvetila jej Judit namiesto Aurélie.
,,Tak, tu máte rozvrhy," profesorka im podala pergameny a odišla.
,,Sirius, bola by som rada, keby si odtiaľto vypadol," povedala mu Lia s hriankou v ústach.
,,Dobre, idem, ale nezabudni na to, čo som ti povedal vo vlaku," zaškeril sa a odišiel.
,,Čo si ten o sebe myslí?" nahnevane vyskočila Olívia. ,,Mala si pravdu, Lia. Je až neskutočne drzý."
,,Ale nie," povzdychla si Laura, ,,pondelok je totálne príšerný. Dvojhodinovka Elixírov, dvojhodinovka Dejín mágie a nakoniec dvojhodinovka Veštenia. Ten, kto robil ten rozvrh nás chce asi zabiť."
,,Ale utorok je celkom dobrý. Pozri, máme tri voľné hodiny a taktiež v piatok," usmiala sa Lia.
,,Baby, sme stále spolu okrem toho veštenia. Ja mám vtedy Starostlivosť o zázračné tvory s Dungom. Som zvedavá ako sa mu bude dariť," smiala sa Judit.
,,To je už toľko?" povedala Laura, keď sa pozrela na hodinky. ,,Za chvíľku začínajú Elixíry. Mali by sme si švihnúť."
Dievčatá si zobrali tašky a ponáhľali sa do žalárov na hodinu.
4. kapitola
Schôdzky a hádky
,,Tak čo, Tyler? Zasa ťa poslala kade ľahšie?" opýtal sa ho vyškerený Marcus, keď sa vracal k stolu od Aurélie.
,,Máš nejaký problém?" podráždene sa ho opýtal.
,,Ja? Nie. Len tebe sa nejako nedarí," posmešne mu odvetil.
,,Všetko chce čas. Asi by som sa mal na nejaký čas stiahnuť a tak o týždeň to skúsiť znova," rozmýšľal nahlas. ,,Ako si na tom ty, Sebastian?" spýtal sa ho.
,,Ja som ešte ani nezačal," odpovedal mu, keď si bral hrianku.
,,O čom to točíte?" pýtal sa ich Adam, ktorý zjavne ničomu nechápal. Bodaj by aj hej, veď o tej ich stávke nemal odkiaľ vedieť.
,,Tyler a Sebastian sa stavili o 50 galeónov," začal mu to vysvetľovať Marcus, ,,kto zbalí Goodwillovú ako prvú, a keď ju potom aj pobozká tak vyhrá."
,,Ale to nemôžete! Je to otrasné! Veď vy môžete mať všetky baby, tak prečo chcete práve ju?!" pýtal sa naštvane. Chalani nevedeli, že Liu tajne miluje. Nikomu to nikdy nepovedal. V tej chvíli mal chuť Sebastiana a Tylera zabiť. Alebo ich aspoň nejako odporne začarovať, aby sa im to nepodarilo.
,,Adam, niečo ti na tom vadí? Veď ona ešte s nikým nechodila a niekto ju potrebuje zaškoliť," naparoval sa Tyler chrapúnsky. Adam naň len škaredo pozrel a venoval sa svojím raňajkám.
,,Tay, čo si jej povedal, že ti takú vylepila?" pýtal sa ho Sebastian so záujmom, keď videl, že má otlačok ruky na líci.
,,Nič. Iba, že túžim po romantickom večere strávenom s ňou. To bolo všetko," odpovedal mu, masírujúc si rukou boľavé líce. Chalani sa začali rehotať ako zmyslov zbavení, len Adam sa mračil.
,,Teraz ti ukážem, ako sa balia baby," povedal sebaisto Sebastian a vstal od stola. Na čo som sa to len dal? Veď tá baba ma nenávidí! A keď ma uvidí rozprávať sa s ňou jej brat, tak už úplne skončím. Dúfam, že ma nebudú musieť zoškrabovať zo zeme, myslel keď kráčal priamo k nej.
,,Aha kto tu ide," zašvitorila veselo Judit, keď videla kto k nim kráča.
,,Čo ten tu chce?" pýtala sa znechutene Olívia.
,,Ahojte kočky. Môžem si prisadnúť? Chcel by som sa s tebou porozprávať, Lia," povedal im.
,,Nie som si tým taký istý, či ti to dovolím," nahol sa k nemu Sirius Black, ktorý sedel prakticky oproti nej spolu so svojimi kamošmi.
,,S tebou sa nerozprávam, drobec," venoval mu letmý pohľad a vzal medzi prsty pramienok jej svetlých vlasov, ktoré si nechal pomedzi ne skĺznuť.
,,Jasné, sadni si," ponúkla mu miesto vedľa nej Judit, ktorá hneď hodila očko na Marcusa.
,,Čo chceš?" pýtala sa ho otrávene Lia.
,,Miláčik, nemusíš sa s ním baviť," zamiešal sa znova do rozhovoru Sirius. Pozrel sa na Sebastiana vražedným pohľadom. ,,Ja ti dám drobca, ty tupá hlava!" zašepkal červený v tvári.
,,Len sa neprepínaj, chlapče," schladil ho znova Sebastian. ,,Môže ti to uškodiť, maličký."
Sirius sa tak naštval, že by bol vyskočil na stôl a chytil toho vola pod krk, keby ho James a Remus neboli zadržali.
,,No, myslím, že my pôjdeme," nadhodil Remus ospravedlňujúc sa za svojho kamoša a spolu s Jamesom ho ťahali von, pričom Sirius fučal a penil ako zúrivý Graroh.
,,Ja som ťa chcel len o niečo poprosiť," pozrel na ňu svojimi nádhernými hnedými očami. A jej napadlo, že ak by nesedela, isto by sa jej podlomili kolená.
,,Čo už len ty môžeš odo mňa chcieť?" spýtala sa ho britko. ,,Veď máš svoju hrdosť, nepotrebuješ ma o nič prosiť." Bože prečo som len taká hlupaňa? Ako sa to k nemu správam? Nemohla som povedať len, dobre čo potrebuješ? pýtala sa sama seba. Najradšej by som si v takých chvíľach zašila ústa tupou ihlou! nadávala si v duchu.
,,Chcel som sa opýtať, či by si sa nešla dnes večer so mnou poprechádzať." Tak milo sa na ňu usmial, ale jej zabehli ovsené vločky, ktoré si pred malou chvíľou vložila do úst.
,,Ty si sa načisto pomiatol!" zvolala neveriac vlastným ušiam. ,,A prečo by som to robila?! Ja nepotrebujem byť ďalšou v poradí tých tvojich milostných avantúr!" vrieskala na celú Sieň, sotva si to uvedomujúc. Úplne ju vyviedol z miery.
,,Veď ich nebolo až toľko," bránil sa statočne, ale zjavne mu to bolo figu platné.
,,Vieš, čo? Rozmyslel som si to. Teraz už nechcem nič! Myslel som si, že si iná ako tvoja podarená rodinka, ale vidím, že som sa mýlil!" zašepkal jej do ucha. Jeho hlas znel tak chladne.
,,A to si ako myslel?!" opýtala sa jedovato.
,,Presne tak ako som povedal! Nie si o nič lepšia než oni! Odsúdite človeka bez toho, aby ste poznali pravdu!"
Vo Veľkej Sieni sa ozvalo hlasné ,,PLESK!"
,,Neurážaj moju rodinu!" šepla nevraživo.
Ani nevedel ako, ale zrazu ležal na zemi. Nad ním stál jej starší brat Dennis s rukami zovretými v päsť, držiac ho za habit pod krkom.
,,Ešte raz také niečo povieš a skončíš v Nemocničnom krídle," varoval ho pokojne Dennis.
,,Tak sa postaraj o to, aby sa tvoja milovaná sestrička vedela správať," odvetil mu Sebastian s rovnako veľkým znechutením.
,,Jediný, kto tu potrebuje vedieť slušne sa správať, si ty, Brown," ani to nestihol dopovedať a už ležal na zemi aj on. Sebastian mu podkopol nohy a tiež mu vrazil päsťou do brady.
,,Páni, čo to tu robíte?" pribehla k nim profesorka McGonagallová, ktorá mala nezvyčajnú schopnosť objaviť sa vždy tam, kde sa niečo zomlelo.
,,Okamžite sa postavte! Obaja!" mračila sa na nich a jej obočie sa stiahlo do šikmej linky.
,,Strhávam každému z vás 10 bodov. A večer sa dostavte do mojej kancelárie, aby som vám mohla dať vhodný trest," oznámila im a odišla.
Dennis so Sebastianom sa na seba naposledy znechutene pozreli. Keď prechádzal Dennis okolo neho, štuchol doňho plecom a zašepkal: ,,Nabudúce si to rozdáme ako chlapi! S prútikom v ruke!"
,,Už sa neviem dočkať!" odvetil nenechajúc sa zastrašiť. Každí z nich potom odišiel na druhú stranu stola.
,,Hm, tak to si predviedol fakt skvele!" posmieval sa mu Marcus a aj Adam sa tváril viac ako spokojne.
,,Veru," uškrnul sa Tyler. ,,Takže zatiaľ je stav vyrovnaný, hoci vedieš v počte úderov."
Čo som to spravila? Teraz budú mať kvôli mne problémy obaja! To som nechcela, myslela si Lia nešťastne, pokukujúc po bratovi i Sebastianovi. Videla ako k jej bratovi pribehla Serena, jeho priateľka a snažila sa ho objať a zrejme poľutovať. Lenže on sa jej rukám vyhýbal, akoby to boli chápadlá jedovatej medúzy. Schmatol zo stola knihy a radšej odišiel.
Aurélia si sadla za stôl a z oka sa jej vykotúľala slza, ktorú si rýchlym šmahom ruky zotrela.
,,Lia, si v poriadku?" opýtala sa jej Laura.
,,Áno, poďme na Transfiguráciu," hlesla nevýrazným hlasom. Zobrala si veci a odišli do učebne.
Keď profesroka McGonagallová vošla do učebne, všetci stíchli.
,,Dobrý deň," pozdravila im. ,,Som rada, že sme sa tu zišli v takom hojnom počte. Skúšky z VČÚ a teda aj môjho predmetu ste hravo zvládli. Dnes, keďže je to len úvodná hodina, zopakujeme si, čo sme sa doposiaľ naučili," oznámila im.
,,Hej, Judit, otoč sa," ozval sa niekto zo zadnej lavice.
,,Čo chceš Marcus?" opýtala sa ho pošepky, len aby ju McGonagallka nepočula.
,,Môžeme sa stretnúť po vyučovaní pri jazere? Počkám ťa tam po večeri," šepkal Marcus.
,,Pán Naughty, slečna Dewová, svoje ľúbostné romániky si vybavujte po skončení hodiny. Teraz si ideme precvičovať kúzlo Fera verto," povedala profesorka a Judit sa začervenala.
O chvíľku sa z každej strany učebne ozývalo ,Fera verto´.
,,Laura? Myslíš, že by som sa mu mala ospravedlniť?" pýtala sa Lia hľadiac na kamošku, ktorá sa usmievala na svoj pohár vody, ktorý vyčarila zo svojho ryšavého mačiatka.
,,A ty si myslíš, že ti to prepáči? Vyzeral byť riadne nahnevaný. Priam rozzúrený," odvetila jej Laura.
,,On nevyzeral byť nahnevaný. On aj bol," smutne povedala Lia. ,,A ten hlupák Dennis sa vždy musí miešať do mojich vecí! S ním si to musím ešte vybaviť."
,,Počuj, skús mu poslať lístoček, že ťa to mrzí," poradila jej Laura.
,,Ďakujem, super nápad," zahundrala Lia ironicky. Ale po chvíli premýšľania sa jej to nezdalo až také trápne a vytrhla si zo zošita kúsok papiera. Niečo naň rýchlo napísala. Potom ho začarovala tak, že sa papierik poskladal na malého vtáčika. Položia si ho na dlaň a fúkla doň. Lístoček za vznášal po učebni a pristál Sebastianovi rovno na hlave. Ten ho hneď roztvoril a potichu prečítal.
,,Prepáč mi to, nechcela som na teba ráno tak vyskočiť.
A ospravedlňujem sa aj za Dennisa. Takže, tá prechádzka stále platí?
Lia G."
Sebasitan sa len usmial a víťazoslávne ukázal lístoček Tylerovi a Marcusovi.
,,Presne tak som to plánoval," zaškeril sa.
,,Pre Merlina! Sebastian ako to, že ty to tak s babami vieš? Hoci tomu aj tak nerozumiem. Najprv ti jednu vrazí a potom sa k tebe plazí?" zarecitoval pobavene Tyler.
,,Tyler, to je tajomstvo pravého chlapa," povedal a zasmiali sa. Otočil papierik na druhú stranu a odpísal jej. Potom spravil s lístočkom presne to isté, čo predtým Aurélia a poslal jej ho.
Keď ho Aurélia otvorila bol tam napísané.
,,Aj ja sa ospravedlňujem. Stretneme sa o piatej pri knižnici."
,,Slečna Goodwillová a pán Brown. Prestaňte s tými lístočkami," nahnevane povedala McGonagallová.
,,Tá stará vykopávka všetko vidí..." šepkal Marcus prekvapene, no do reči mu skočila McGonagallka.
,,A tá stará vykopávka tiež veľmi dobre počuje. Strhávam Chrabromilu 5 bodov. Pán Naughty, druhýkrát si to nechajte po hodine."
Zazvonilo. Všetci sa rozbehli z učebne. Olívia pribehla ku kamoškám celá natešená.
,,Hádajte čo sa stalo?" pýtala sa ich celá vysmiata.
,,Vôbec netušíme. No tak, nenaťahuj nás," prosili ju dievčatá.
,,Dnes mám rande," oznámila im.
,,Vážne? S kým?" vyzvedala Laura.
,,S jedným nádherným šiestakom zo Slizolinu," žiarila od nadšenia.
,,A volá sa?" pýtali sa.
,,Tristan Hunt," oznámila im s víťazoslávnym úsmevom na tvári.
,,Nekecaj, ako si to dokázala?" opýtala sa Judit.
,,Stačilo požmurkať," usmiala sa. ,,O šiestej sa máme stretnúť pri skleníkoch."
,,No to snáď nie je možné. Všetky dnes máte rande, len ja musím byť sama!" smutne povedala Laura.
,,Laura, ja predsa nemám rande!" povedala jej Lia. ,,Je to iba ... také ... stretnutie a ... prechádzka."
,,No jasné! A ja som potom Troll, domáce zvieratko!" rozčúlila sa.
,,A ani ja nemám rande. Chcem len Marcusovi vytmaviť, že s ním nič nechcem mať a nech ma už neobťažuje," nadhodila Judit, pridajúc sa na stranu Lie. Lenže mohli si hovoriť, čo chceli. Videli, že Laura je aj tak znechutená až za hrob!
,,Kam ideme teraz?" spýtala sa Olívia.
,,Máme predsa voľnú hodinu tak poďme vonku, kým je teplo," navrhla Lia a oni bez námietok súhlasili.
Keď tak sedeli pod dubom pri jazere a rozprávajúc sa, niekto sa za nich postavil a odkašlal si, aby upozornil na svoju prítomnosť.
,,Laura? Mohol by som s tebou hovoriť?" opýtal sa Taishi Qwan, celý červený v tvári.
,,Hmm, samozrejme Taishi," odvetila mu Laura s úsmevom a odišli spolu o pár metrov ďalej od dievčat.
,,Čo môže chcieť?" pýtala sa Judit nechápavo hľadiac za nimi.
,,No, teba zrejme nie," uškrnula sa Olívia.
,,To je jednoduché. Chce pozvať Lauru na rande," odpovedala Aurélia.
,,On? Veď Taishi je najväčší hanblivec z celého Rokfortu! Ešte s nikým nechodil. Pochybujem, že by sa na niečo také odvážil," vravela Olívia krútiac hlavou.
Laura sa vrátila o 10 minút a priam sa od radosti cestou k nim vznášala a žiarila.
,,Tak čo sa stalo?" vyzvedali baby okamžite.
,,No, ani ja dnes neostanem sama ... na izbe," povedala im. ,,Idem s Taishim na rande."
,,Vážne?" prekvapene sa pýtala Olívia. ,,Do Raracha!" zanadávala vyťahujúc z vrecka galeón. ,,Tu máš," podala ho Judit.
,,Čo to má byť?" mračila sa Laura.
,,No, Judit sa s Olíviou stavili, prečo sem prišiel. A vyhrala Judit," vysvetlila jej.
,,Vy ste teda potvory!" hnevala sa Laura, ale oni sa jej ospravedlnili a dohodli sa, že pri najbližšej ceste do Rokvillu ju pozvú na ďatelinové pivo oni. Alebo jej kúpia nejakú sladkosť. No nemala im to srdce neodpustiť. A hlave po tom, čo ju Taishi pozval von.
,,Bol taký zlatý," rozplývala sa o pár sekúnd neskôr. ,,Kým by to so seba dostal, tak by mu to trvalo celú večnosť. Takže som sa ho spýtala, či ma chce pozvať na rande a on povedal, že áno."
,,No teda Laura, ty sa nezdáš," smiala sa Judit.
Bolo trištvrte na päť a Lia sa vybrala ku knižnici. Na to stretnutie bola naozaj veľmi zvedavá. Kto vie, čo odo mňa bude vlastne chcieť? hútala v duchu. A čo ak ma skúsi pobozkať! Pánabeka! To asi neprežijem!
Keď však kráčala dole schodmi a videla pri Sieni slávy Sebastiana ako si veselo šteboce s Rozetou Pinkovou a drží ju okolo pása, jej očakávania a nádeje zhasli ako svetlo dohorenej sviece. Tak sa rozčertila, že sa rozbehla dole schodmi a zastala až pri nich. ,,PLESK!" ozvalo sa znova.
,,A to bolo za čo?!" pýtal sa jej dotknuto Sebastian, keď mu vylepila za ucho.
,,Najprv ma pozveš na rande a potom si tu hrkútaš s tou ... s tou ..." kričala naň ukazujúc na jeho spoločníčku.
,,Volám sa Rozeta," zaškerilo sa na ňu to tmavovlasé dievča.
,,Pre mňa - za mňa sa môžeš volať aj Koza domáca!" vrieskala Lia.
,,KEDY SOM ŤA POZVAL NA RANDE?" kričal ešte hlasnejšie ako ona.
,,A ČO MAL ZNAMENAŤ TEN SPROSTÝ PAPIERIK? STRETNEME SA O PIATEJ PRI KNIŽNICI? SI OBYČAJNÝ GAUNER!" Znova mu vylepila za ucho a rozbehla sa preč. Teraz mal na oboch lícach jej odtlačky rúk. Podpísala sa naňho dokonale.
,,Tá KOZA ako ma nazvala, ma až tak nemrzí ako táto trápna situácia. Takže ty si dohodneš rande s dvomi naraz, hej?!" vrazila mu aj Rozeta a odišla preč zberajúc zvyšky svojej hrdosti.
,,Baby bláznivé, pojašené!" hundral namosúrene Sebasian a veľmi opatrne sa dotkol svojich označkovaných, červených líc.
Tyler Rogue sa priam dusil od smiechu, keď to celé pozoroval. Lepšie to ani dopadnúť nemohlo. Otočil sa na päte celý červený v tvári od hlasného smiechu, ktorému dal voľný priechod, až keď vybehol na druhé poschodie.
,,Neviem, neviem či sa ti teraz podarí zbaliť ju," mumlal si sám pre seba zvažujúc Sebastianovu neveselú situáciu. ,,Takže ... môžeš si pomaly chystať tých 50 galeonov. Lia bude moja," povedal spokojne a odkráčal, pohvizdujúc si.
Ahoj,
(Meddy, 13. 1. 2008 22:07)