The path of destiny

17. kapitola

Výtržníci verzus Záškodníci II.

Začal sa november. Počasie sa čím ďalej, tým viac zhoršovalo. Bolo sychravo alebo pršalo a fúkal studený vietor. Niekedy pre počasie museli odvolať aj metlobalové zápasy. Všetci boli z tej mizérie zhnusení. Nudili sa. Veď skoro vôbec sa nedalo chodiť vonku, takže všetok svoj voľný čas trávili buď v klubovni alebo knižnici. Dievčatá sedeli v klubovni a rozprávali sa, keď tam zrazu vletel Marcus s Tylerom.

,,Ja tých malých idiotov zabijem!“ rozčuľoval sa Tyler a obzeral sa po klubovni.

,,Čo sa stalo?“ opýtala sa Olívia a prebehovala pohľadom z jedného na druhého.

,,Tí tupci, Potter a Black, nás počuli ako sme si robili plány,“ odvetil jej Marcus.

,,Prezradili vás?“ spýtala sa Judit.

,,Nie, to nie. Lenže mali sme super plán ako sa pomstíme Filchovi. Chceli sme madam Norrisovú prefarbiť na bielo,“ hovoril Tyler.

,,A hentí krpci to spravili skôr!“ povedal nazlostene Marcus. ,,Už sme sa na to chystali, keď nám zrazu pred očami prebehla biela mačka.“

,,Idem zistiť kde sú,“ navrhol Tyler, keď zbadal Remusa Lupina. Rozbehol sa za ním a začal na neho vrieskať. Marcus sa len pousmial a sadol si k Judit.

,,Ozaj, kde je Sebastian?“ opýtala sa ho Judit. ,,Od kedy sme nastúpili do školy, tak ho vídam veľmi málo. Vlastne iba na niektorých hodinách.“

,,No, to by som aj ja rád vedel. Ja ho vidím tiež iba na hodinách a málokedy v izbe. Keď sa ráno zobudím tak jeho posteľ je nedotknutá. Zdá sa mi to divné,“ povedal. Bál sa o svojho kamaráta. Veľmi sa zmenil. Takmer už s nikým nekomunikuje. Všetkým sa vyhýba a jeho celkové správanie je dosť divné.

,,To som si všimla aj ja. Možno ho zasiahla smrť Letty,“ vravela Lia. Sebastian sa jej vyhýbal ako sa len dalo. Raz sa ho opýtala, kam šiel v ten deň, keď ho videla ako prechádza cez obraz. No Sebastian jej zase povedal, aby sa nestarala ho jeho záležitostí a aby sa od neho držala čo najďalej.

,,Lupin nič nevedel,“ oznámil Marcusovi Tyler, keď sa k nim vrátil. ,,Vraj ich nevidel asi dve hodiny.“

,,Ok, nechaj to tak. Potter bude pykať na tréningu a Black, toho si niekde odchytíme a prehovoríme mu do duše,“ uškrnul sa. Ani nemusel dlho čakať a naskytla sa mu príležitosť pohovoriť si so Siriusom. Práve sa totižto vrátili do klubovne.

,,Hej, čo to malo znamenať?“ vyskočil hneď Tyler a postavil sa pred tých dvoch. ,,Prebrali ste nám nápad.“

,,Sorry, kamoš,“ odvetil James a pokračovali so Siriusom v ceste do ich spálne.

,,Jedno “sorry, kamoš“  to nespraví,“ povedal Marcus. ,,Čo sa stalo?“

,,Filch nás chytil a šiel k Dumbledorovi,“ prehovoril ticho Sirius. Zdalo sa, že sa za to hanbí. Veď stále, keď vychádzali od riaditeľa boli vysmiati. A teraz. Určite nie je niečo v poriadku.

,,A čo ďalej?“ vyzvedal Tyler a zdalo sa, že mu to spravilo obrovskú radosť.

,,Ale, dokopy nič. Len povedal McGonagallke, aby napísala listy našim rodičom, aby si po nás prišli. Že vraj, čo je veľa - to je veľa,“ povedal James a zahanbene sa pozeral do zeme. Cítil, že sa naň upiera zrak celej klubovne. ,,Poď Sirius, ideme sa pobaliť.

,,Čože?“ vykríkol Marcus. ,,Veď náš tím nemôže prísť o Jamesa. Je to ešte lepší stíhač ako bol Dennis, takého len tak ľahko nezoženieme.“

,,Chalani, počkajte tu. Keby si po vás prišli, držte sa zubami - nechtami ale neodchádzajte,“ povedal Tyler. ,,My sa hneď vrátime.“

,,Kam idete?“ zakričala za nimi Laura, no nedočkala sa odpovede. Marcus s Tylerom už upaľovali preč. Postavili sa pred kanceláriu profesorky McGonagallovej a zaklopali.

,,Ďalej,“ ozvalo sa. Chalani vošli a pozdravili. ,,No čo by ste potrebovali páni?“ spýtala sa ich ráznym hlasom.

,,Pani profesorka, prišli sme povedať, že to my sme naviedli Blacka a Pottera, aby prefarbili pani Norrisovú. Oni by na niečo také sami v živote neprišli. Nemôžete ich vyhodiť! To radšej vyhoďte nás!“ ozval sa prvý Marcus.

,,Čože?“ pozrel naň Tyler. ,,Ty chceš, aby vyhodili nás?“

,,Ok, tak nás sa vám už neoplatí vyhadzovať, veď aj tak končíme. Tak nás radšej potrestajte. Alebo my sa potrestáme sami. Celý týždeň budeme upratovať Sieň slávy,“ navrhol Marcus.

,,Šibe ti?“ spýtal sa Tyler. Niekedy svojho kamaráta nevedel pochopiť.

,,Páni, ja nerozhodujem o tom, koho z tejto školy vyhodíme a koho nie. O tom rozhoduje riaditeľ. Porozprávam sa s ním a uvidíme, čo na to povie. Každopádne budete potrestaní aj vy, za to, že ste tých dvoch naviedli na takú hanebnú vec. Ako vás to napadlo? Viete aký je pán Filch na svoju mačku citlivý,“ prehovorila McGonagallová a prísne na nich pozerala. ,,S tou Sieňou slávy súhlasím. Nebudete tam chodiť týždeň, ale mesiac.“

,,Ale pani profesorka,...“ Tyler začal namietať.

,,Žiadne ale pán Rogue, za to, čo ste na tejto škole navyvádzali by ste si zaslúžili oveľa viac,“ povedala.

,,Takže sme dohodnutí, áno? Nevyhodíte ich. Hlavne nie Pottera, bez neho by sme prehrali všetky zápasy. A to by ste chceli? Chceli by ste, aby Slizolin vyhral školský pohár a Slughy by sa vám vysmieval celý nasledujúci rok, ba dokonca ešte dlhšie? Lebo ja osobne si myslím, že taký stíhač ako je Potter sa narodí raz za dvadsať rokov,“ hovoril Marcus, pričom ich McGonagallová vyprevádzala z pracovne.

,,Pokúsim sa s tým niečo spraviť. Ako náhle sa niečo zmení, hneď vám to prídem oznámiť do klubovne,“ povedala a zatvorila dvere na pracovni.

,,Ty si sa načisto pomiatol? Celý mesiac v tej sprostej Sieni slávy? Ako chceš stíhať školu a tréningy? Kedy sa budeš venovať Judit?“ vysypal zo seba Tyler. Nemohol uveriť čo práve počul. Každý deň, celý mesiac budú trčať v Sieni slávy a čistiť nejaké sprosté trofeje namiesto toho, aby trénovali, učili sa a boli so svojimi láskami.

,,Tak prepáč, že som nám chcel zachrániť tím,“ odvrkol mu. Nechcel priznať, že Tyler má pravdu. Mohol radšej premýšľať čo povie skôr ako to vyslovil. Lenže teraz už bolo neskoro. Celú cestu do klubovne boli ticho. Prehovorili až keď si sadli na sedačku.

,,McGonagallka sa má porozprávať s Dumbledorom a potom nám príde oznámiť, ako sa rozhodol,“ povedal Marcus.

,,A čo sa stalo vám?“ spýtala sa Olívia, keď videla, že sa nemajú nejako do reči.

,,Marcus nám vybavil úchvatný trest za to, čo sme ani nespravili. Vraj sme tých dvoch naviedli na to, aby prefarbili tú sprostú mačku a potom navrhol, že si za hentých, čo si nevedia dávať pozor, odskáčeme celý trest. Teraz poprosím fanfáry. Ten trest je úplný jackpot! Celý mesiac strávený v Sieni slávy! Každý deň po škole! Bingo!“ hovoril s iróniou Tyler.

Marcus odišiel s Judit do chlapčenských spálni. Tyler ostal s Laurou sedieť v klubovni. Olívia si šla nájsť nejaké knihy do knižnice a Lia si odišla písať prácu na Transfiguráciu.

Okolo ôsmej večer prišla do klubovne McGonagallová a povedala im ako sa s riaditeľom rozhodli. SIriusa a Jamesa nechajú na škole s tou podmienkou, že okamžite pôjdu dať pani Norrisovú do pôvodného stavu. Marcusovi a Tylerovi znížila trest na pôvodné dva týždne a ďalšie dva si pôjdu odpykať Black a Potter. Tyler sa udobril s Marcusom. Obaja boli šťastní, že James ostal v ich tíme a budú tvrdo makať, aby vyhrali školský pohár. A James so Siriusom boli radi, že ich nevyhodili a môžu na Rokforte ostať. Marcus sa na chvíľu s Tylerom stiahli a o niečom sa rozprávali. Potom podišli k tým dvom.

,,Chalani, tuto s Tylerom sme sa dohodli, že my by sme už s tých sprostostí mohli vyrásť a správať sa ako dospelí. Ale samozrejme potrebujeme niekoho, kto by pokračoval v našich šľapajach, preto vám chceme ukázať pár tajných východov z Rokfortu,“ navrhol Marcus.

,,No to je od vás pekné, ale ja... teda vlastne ja, James, Remus a Peter už niekoľko východov a tajných tunelov do Rokvillu poznáme,“ povedal Sirius a usmial sa.

,,Prosím?“ spýtal sa Tyler. ,,Veď len teraz ste nastúpili do druhého ročníka a už pár východov poznáte? My s Marcusom sme prvý objavili až pred koncom druhého ročníka,“ povedal prekvapene.

,,O koľkých viete?“ spýtal sa Marcus.

,,No, zatiaľ iba dva, ale máme podozrenie, kde sa môže nachádzať ten tretí,“ povedal James.

,,Tak my ich vám teraz všetky ukážeme,“ prehovoril Tyler a spolu odkráčali z klubovne.

Lia nemohla zaspať. Prehadzovala sa zo strany na stranu. Pozrela sa na hodinky. Bolo pol druhej v noci. Zobrala si z nočného stolíka knihu, ktorú si požičala z knižnice a rozhodla sa, že si ide prečítať pár strán a potom bude možno viac ospalá. Otvorila teda potichu dvere a vyšla z izby. Keď bola na schodisku začula nejaké hlasy. Ostala tam stáť.

,,Čo tu robíš?“ opýtal sa Sebatian Adama, keď vošiel do klubovne.

,,Zase si bol tam?“ odvetil mu protiotázkou.

,,Čo ťa je do toho? Mohol si tam byť tiež, keby si vtedy neodišiel,“ odpovedal mu Sebastian zatrpknuto.

,,Aby som dopadol takto ako ty? Pozri sa na seba. Veď vyzeráš ako troska. Bledá tvár, kruhy pod očami, oblečenie na tebe visí,“ pozrel sa naň s obrovským opovrhnutím.

,,Nehovorím, že je to to najlepšie čo ma stretlo, ale aspoň budem mať zabezpečenú budúcnosť. Nie ako tí tupci na ministerstve. Uvidíš o pár rokov bude ministerstvo v koncoch.“

,,Sebastian, otvor oči! Veď je to všetko iba klam! Vráť sa do normálnu, začni znova žiť svoj život! Pamätáš sa aký si bol predtým frajer? Balil si jednu sukňu za druhou! A teraz? Všetkým sa vyhýbaš, držíš si odstup,“ snažil sa mu prehovoriť do duše Adam.

,,Ale bez nej to nemá žiaden význam!“ namietal Sebastian. ,,Miloval som ju. Miloval! Čo mám z toho keď s ňou teraz nemôžem byť?“

Aurélii sa zatajil dych. ,,To hovorí o Letty?“ pomyslela si. Sedela na schodoch a načúvala o čom sa rozprávajú.

,,Sebastian, odíď odtiaľ a začni žiť nový život! Už aj profesori majú o teba strach. Všimli si, že s tebou nie je niečo v poriadku. A Marcus s Tylerom tak isto. A mám taký pocit, že Auréliu to trápi najviac,“ poznamenal.

,,Nech sa všetci starajú o seba! Ja nie som odkázaný na to, aby sa o mňa niekto bál!“ vyhlásil.

,,Ok Sebastian. Prinútil si ma k tomu. Ak sa nezačneš správať normálne, ak nebudeš ten starý dobrý Sebastian Brown, ak sa nedostaneš znova do formy, pôjdem za Dumbledorom a všetko mu poviem,“ rázne prehovoril Adam. Bol odhodlaný spraviť čokoľvek, len aby dostal svojho starého priateľa späť. Nový Sebatian sa mu absolútne nepáčil. Veď kto by sa chcel pozerať na obyčajnú ľudskú trosku?

,,Opovážiš sa! Skúsiš to spraviť a neželaj si ma! NE-ŽE-LAJ!“ chytil ho pod krk, pozrel sa mu do očí a posledné slovo zdôraznil a vyhláskoval. Potom Adama odsotil do kresla.

,,Si obyčajná špina Sebastian!“ zakričal naň ešte Adam, keď Sebastian opäť odišiel z klubovne.

18. kapitola

List

Práve odbila polnoc. Sebastian vstal z postele, obliekol sa a ticho sa vyparil z izby, aby nikoho nezobudil. Schádzal do klubovne a všimol si, že na kresle sedí Lia a číta si knihu. Chcel sa popri nej prekĺznuť, aby si ho nevšimla, no nedalo sa.

,,Sebastian, kam ideš?“ spýtala sa ho.

,,Len sa prejsť, nemôžem spať,“ odvetil jej a uprel na ňu zrak.

,,Čo sa s tebou deje? Zmenil si sa,“ poznamenala, keď sa na neho zapozerala. Črty tváre sa mu zmenili, schudol a mal obrovské kruhy pod očami. Chcela mu pomôcť, len nevedela ako.

,,Nič mi nie je,“ odpovedal jej a odvrátil od nej zrak. Lia k nemu pristúpila. Váhavo si položila ruky na ramená. Toľkokrát si predstavovala, aké by to bolo, keby ju objal, keby ju pobozkal. Teraz si na to spomenula. Pri tých myšlienkach sa jej roztriasli nohy a srdce začalo biť ako splašené. Musel zacítiť, aká je rozochvená. Pozrel dole, na ňu, chvíľku si myslela, že ju pobozká, že ju naozaj pobozká. Ale...nestalo sa tak. Iba sa na ňu usmial a napokon odvrátil hlavu. Pocítila sklamanie a rozčarovanie, bolestne sa šíriace do celého vnútra. Zatvorila oči a sklonila hlavu, aby si to nevšimol. Takmer sa dotýkali, cítila teplo jeho tela, vnímala jeho charakteristickú vôňu. Bolo to ubíjajúce, ledva sa ubránila nutkaniu položiť si hlavu na jeho hruď. Bol tak blízko a zároveň ďaleko. Predstavila si jeho plné mäkké pery na svojich. Telom jej prebehla triaška a on si ju pritiahol k sebe o niečo tesnejšie. Alebo sa jej to iba zazdalo? Túžila, aby sa mohli dotýkať a objímať, aby sa mohli bozkávať. Aby to chcel aj on. Aby nemuseli brať ohľad na rodičov, nemuseli sa skrývať a mohla vykričať na plné hrdlo ako ho miluje. Ale nič z toho nemohla a tá nemohúcosť až bolela.

,,Prepáč, už idem,“ povedal po chvíľke ticha a odišiel. Lia tam ostala stáť opustená a sklamaná.

Kráčal tmavou uličkou zahalený v plášti. Naokolo boli iba kríky a stromy. Jeho čierny plášť sa za ním ťahal po špinavej zmáčanej zemi. Pršalo. Fúkal studený vietor. Sebastian si privinul plášť tuhšie k sebe. Blýskalo sa a v diaľke zbadal siluetu postavy. Zrýchlil krok. Chcel to mať čo najskôr za sebou.  Pristúpil k mužovi.

,,Pane, myslím, že máme problém,“ prehovoril Sebastian a uklonil sa svojmu pánovi.

,,Aký problém?“ opýtal sa ho Tom Riddle a uprene sa naň pozeral.

,,Adam Frugal,“ odvetil mu Sebastian a pozrel sa naňho. ,,Všíma si, že nie som často v škole, nespím tam a chce všetko povedať Dumbledorovi.“

,,Malý bastard!“ zanadával si. ,,Mal som ho zabiť už vtedy, keď odmietol s nami spolupracovať.“

,,Ako to vyriešime pane?“ spýtal sa ho Sebastian a čakal na odpoveď.

,,Ak sa neukľudní, budeme ho musieť nejako odstrániť,“ odvetil mu Tom Riddle a na tvári sa mu vyčaril úsmev. ,,Budeš ho musieť zabiť, Sebastian.“

,,To nemôžem pane, je to môj priateľ,“ namietal Sebastian. Adama a ani nikoho iného by nikdy nezabil. Jeho úlohou bolo len zlákať nejakých ľudí, ktorý by spolupracovali s Lordom Voldemortom.

,,Vita incerta, mors certissima*,“ povedal Tom. ,,Zapamätaj si to... Určite ti to uľahčí život Sebastian. Ale teraz sa budeš musieť stiahnuť. Aspoň na mesiac. Nebudeme sa stýkať, no nezabudni nám prilákať čím viac ľudí. Teraz popracuj na tom Snapeovi, vyzerá byť celkom schopný,“ poradil mu.

,,Ale pane, veď je to len druhák. Myslím, že by to nezvládal,“ poznamenal.

,,Kto to tu celé riadi Brown? Pýtal som sa ťa na tvoj názor?“ zvýšil naň hlas. Tom Riddle, alebo ako ho všetci nazývali, Lord Voldemort bol veľmi nepríjemný. Myslel si, že je ten najlepší čarodejník a chcel ovládnuť celý svet.

,,Nie, pane. Prepáčte,“ ospravedlňoval sa Sebastian, ale myslel si svoje. Ako môže dvanásť ročné decko zvládať tieto veci, keď on sám s tým má problémy. Už si ani nepamätá, kedy sa naposledy vyspal. Uvedomoval si, že mu to ničí život, ale teraz už bolo neskoro odísť. Bál sa, že ho Lord Voldemort zabije. Rozhodol sa, že Severusovi Snapeovi nepovie nič. Teraz bol vlastne aj celkom rád, že sa má stiahnuť. Aspoň bude môcť byť so svojimi priateľmi, bude sa môcť konečne vyspať, učiť sa čo zameškal.

,,Chceš mi povedať ešte niečo?“ chladne sa ho spýtal Tom Riddle.

,,To bolo všetko, čo som vám chcel povedať,“ odvetil mu.

,,Môžeš ísť. Keď ťa budem znova potrebovať, povolám ťa.“

,,Áno, pane,“ povedal Sebastian, znova sa mu uklonil a odišiel. Kým prišiel do Rokfortu začalo sa rozvidnievať. Uľavilo sa mu, že na istý čas nebude musieť hrať na dve strany. Sadol si pod strom pri jazere do mokrej trávy a rozmýšľal nad svojím životom. Má vôbec zmysel? Prečo sa pridal k Temnému Pánovi, keď mohol odísť? Teraz už je neskoro. Vie čoho všetkého je schopný. Keby mu teraz povedal, že odchádza Tom Riddle by ho zabil. Sebastian toho vedel až priveľa o jeho plánoch ovládnuť svet, zničiť Dumbledora a ovládnuť Ministerstvo Mágie.

,,Pán Frugal, čo je s vami?“ opýtal sa ho profesor Binns na hodine Dejín mágie. ,,Ste nejaký nesústredený.“

,,Ja vás počúvam pán profesor,“ odvetil mu Adam. V skutočnosti ho takmer vôbec nepočúval. Rozmýšľal či má povedať Dumbledorovi čo sa deje so Sebastianom. Vlastne o tom Riddlovi nič nevedel. Odišiel hneď na začiatku. Netušil za akým účelom sa s ním Sebastian stretáva a čo chcú dosiahnuť. Nepáčilo sa mu iba to, že Sebastian nie je vo svojej koži.

,,Tak mi povedzte o čom som práve hovoril?“ žiadal od neho odpoveď Binns.

,,Ehm...o Varcingetorixovi?“ odpovedal mu s neistotou.

,,Pán Frugal o Varcingetorixovi rozprávam celý čas, chcem vedieť konkrétne,“ spytoval sa.

,,Neviem,“ povedal sklamane a zvesil hlavu. Adam bol stále šikovný, múdry, vždy sa dobre učil a ešte sa nestalo, aby na hodine nedával pozor. Toto bolo prvýkrát.

,,Len pre zaujímavosť som hovoril o tom, že bol veľkým druidom a hovorí sa o ňom ako o Galovi, ktorý porazil muklovského vládcu Caesara,“ poznamenal Binns a látku vykladal ďalej. ,,O mladom Vercingetorixovi veľa nevieme. Asi len to, že patril k najvplyvnejším galským druidským rodom a bol teda priamo predurčený, aby svojou urodzenosťou a charizmou spojil rozdrobené galské kmene a rody na posledný zúrivý odpor proti postupujúcim rímskym légiam. Slobodné kmene bohatej Galie zaujali Rím v polovici prvého storočia pred naším letopočtom. Július Caesar na čele niekoľkých légii využil spory medzi jednotlivými rodmi a celkom ľahko si od roku 58 pred n. l. podmaňoval jednu oblasť Galie za druhou. Za tri roky mal pod kontrolou skoro celú Galiu – s výnimkou centrálneho masívu. Občas sa síce niektorý z podmanených kmeňov vzbúrili – napríklad v zime roku 54 napadli Rimanov galské jednotky pod vedením veliteľa Ambioriga. Ale Ceasar vždy kontroloval: vzbúrený kraj vyplienil a vodcov potrestal. Šikovne využíval aj spory medzi samými Galmi a už to vyzeralo, že nič nestojí v ceste úplnému ovládnutiu Galie. Ale začiatkom roku 52 sa na scéne objavil mladý galský druid Vercingetorix z galského kmeňa Arvenov, ktorý si svojou statočnosťou čoskoro vyslúžil prezývku ,,veľký vodca bojovníkov“. Caesar bol práve v Ríme, keď sa mladý druid postavil na čelo ďalšej vzbury. Svojimi čarami pripravil légie o zásoby potravín, navyše všade naokolo svojimi kúzlami vypálil dediny, takže sa Rimania museli stiahnuť. Caesar sa náhlil späť s posilami, ale Vercingetorix kúzlami jeho útok statočne odrazil a zapríčinil Caesarovu prvú prehru. Tým si vyslúžil obdiv všetkých Galov.“Konečne zazvonilo. ,,Nabudúce si to dokončíme,“ povedal Binns. Dejiny mágie nudili takmer každého. Všetci sa rýchlosťou blesku vytratili z učebne a ponáhľali sa na ďalšiu hodinu. Lii sa roztrhla taška tak vyšla z triedy ako posledná. Pri dverách ju čakal Sirius.

,,Ahoj,“ pozdravil ju ticho.

,,Ahoj,“ odzdravila mu a ponáhľala sa preč.

,,Počkaj, potrebujem sa s tebou porozprávať,“ povedal a chytil ju za rameno.

,,Čo je?“ spýtala sa ho. Nemala chuť rozprávať sa s ním. Stále si potreboval dokazovať, že je niekto. Že pochádza z uznávaného rodu a jeho rodina je veľmi zámožná. Potom sa stále oháňal tým, koľko dievčat môže mať. Proste, úplne decko.

,,Aurélia, ja už nemôžem ďalej čakať,“ hovoril.

,,Nechápem. Čakať na čo?“ spýtala sa ho s nechápavým pohľadom.

,,Ja som sa do teba zamiloval a už nedokážem ďalej čakať. Povedz mi prosím na čom som,“ odvetil jej. Lia sa začala smiať.

,,Čo chceš odo mňa počuť? Že ťa milujem a navždy budem? Neblázni Sirius, nájdi si dievča primerané tvojmu veku a tvojím spôsobom,“ odbila ho.

,,Je to kvôli Brownovi, však?“ poznamenal.

,,Pozri Sirius, ty sa asi nemôžeš zmieriť s tým, že ma nebudeš mať. Prečo ti na mne tak strašne záleží? Veď môžeš mať hociktorú inú, tak prečo mňa? Som od teba o päť rokov staršia a ty si pre mňa ešte len decko. Obyčajné decko!“ zdôraznila. ,,A o Sebastiana tu vôbec nejde Sirius. Nájdi si niekoho a na mňa zabudni.“

,,Ale....“ začal Sirius no Lia ho už nepočula, lebo sa ponáhľala preč.

Udreli mrazy. Sneh pokrýval všetko naokolo. Na stromoch a kríkoch bola nádherná inovať. Pomaly sa blížili Vianoce a všade vládol pokoj. Začali vianočné prázdniny, no väčšina študentov ostala v škole, kvôli plesu, ktorý sa mal konať na Silvestra.  Aurélia bola v spálni spolu s Laurou a učili sa. Teda, aspoň sa snažili učiť. Laura v kuse rozprávala a Lia myslela na Sebastiana.

,,Zaľúbila som sa do neho ako nejaká hlupaňa. Ako keby som nevedela, že to nemá žiadnu budúcnosť. Nič nerobím, iba o ňom snívam. A načo?“ prehovorila Lia, počas chvíľky ticha, ktorá nastala v izbe. Po líci jej stekala horúca slza. Bola zničená z toho, že nemôže byť so Sebastianom.

,,To je v poriadku, Lia,“ tíšila ju Laura. ,,Na to sú sny. Keby sme ich nemali, neboli by sme šťastní.“

,,Ale ja nie som šťastná. Mne nestačia iba sny. Ja chcem skutočnosť!“ hovorila.

,,Veď o tom sú sny, že sa raz premenia na skutočnosť. Mnohokrát to síce vôbec nedopadne tak optimisticky, ale kým sa nepremenia na realitu, sme v nich šťastní. Sny sú väčšinou krajšie ako realita,“ hovorila Laura. Lia si uvedomila, že má pravdu. Vo svojich snoch je so Sebastianom šťastná, majú sa radi. Kto vie ako by to bolo v skutočnosti. Ich rodičia by určite namietali, že sú spolu. Ale v snoch sú veľká šťastná rodina.

,,Máš pravdu,“ povedala. ,,Myslím, že by som mala na Sebastiana zabudnúť. Čakajúc naňho som toho toľko premeškala.“

,,Presne tak, mala by si sa viac zabávať a prestať o ňom rozmýšľať. V sobotu pôjdeme do Rokvillu a dobre sa zabavíme,“ navrhla Laura.

,,Ďakujem ti,“ povedala Lia.

,,Za čo prosím ťa?“ usmiala sa na ňu. ,,Je to moja povinnosť, aby som ťa rozveseľovala a pomáhala ti.“

,,Tak ako bolo?“ spýtala sa Judit, keď sa Lia, Laura a Olívia vrátili z Rokvillu.

,,Úplne super! V Čiernej pani bol koncert, super sme sa vybláznili, škoda, že si s nami nebola,“ povedala Olívia.

,,Čo už. Bola som s Marcusom na romantickej večeri,“ zaškerila sa. Dievčatá si už domysleli, čo asi robili. Vždy keď padlo spojenie „romantická večera“ tak rozhodne to bolo romantické ale určite nie večera. ,,Ozaj, Lia, keď ste odišli tak ti Selena priniesla list. Máš ho na posteli.“

,,Ďakujem,“ povedala Lia a otvorila obálku z listom a začala čítať.

,,Mám jedno srdce úbohé a choré
mučí ho pieseň vetra na javore.
Huslista vietor husle jednou strunou
rozozvučí každý večer nad lagúnou.

Bol by som šiel na smrť, muky,
a s celým svetom som sa bil.
Len, aby som prsty tvojej ruky
ja, blázon, hladil tých pár chvíľ.

Láska, to slovo tak veľa znamená,
že spraví srdce hoci aj z kameňa.
To slovo láska vypovieme razom
a javor ticho odpovedá: Blázon.

Bdiem celú noc ako postrelené zviera.
Strach obklopil ma ako bodľačie.
Čomu sa zdravá myseľ veriť vzpiera,
zúfalé srdce stokrát oplače.

Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada,
tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej ma.
Veď moja láska, čo tak kruto stráda,
nebude preto menšia, hrdosť pyšnejšia.

Studený vietor okenicou plieska,
v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc,
už koľkú noc tak ťažko je ako dneska?
Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.“ **

,,Páni, od koho to je?“ spýtala sa Olívia.

,,Sú tu iba iniciály. S.B. Kto to môže byť?“ rozmýšľala Laura.

,,Sirius Black! Ten idiot!“ povedala Lia a vyletela z izby ako zmyslov zbavená. Zbehla dole schodmi a obzerala sa po klubovni. Našla ho. Rozbehla sa k nemu a vylepila mu facku.

,,To bolo za čo?“ spýtal sa a chytil si líce.

,,Ty sa ešte pýtaš za čo? Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada, tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej ma. Myslím, že toto je lepšie ako jeden chladný riadok,“ hovorila zlostne.

,,O čom to tu hovoríš?“ nechápavo sa opýtal Sirius.

,,O tomto ty hlupák!“ povedala a ukázala mu list.

,,Čo to je?“

,,Nerob sa, že nevieš o čo ide! Viem, že to je od teba. Pozri sa SB, je tu niekto iný, kto by mohol byť SB?“ kričala Lia a celá klubovňa ich pozorovala.

,,Nie je to odo mňa, takú kravinu by som v živote nenapísal!“ obraňoval sa Sirius a chytil Lii ruku, keď videl, že sa chystá vylepiť mu ďalšiu facku.

,,Nie? A čo potom ten náš rozhovor? Chcel si niečo povedať, ale ja som odišla. Čo to bolo?“

,,Iba som ťa chcel požiadať, aby si o tom nikomu nehovorila,“ povedal kľudne. ,,A vieš čo? Nemá zmysel sa tu s tebou o tom baviť, neznesieš vo svojej prítomnosti iného chlapa ako toho tvojho idiota, ktorý s tebou aj tak nikdy nebude!“ dopovedal a odišiel. Lia teraz dostala na city. Sirus jej zase pripomenul Sebastiana.

,,Sebastian!“ povedala ticho a šla do chlapčenských spálni. Zaklopala na dvere jeho izby. Nikto sa neozýval a tak vošla dnu. Izba bola prázdna. Nikto v nej nebol. Sklamane zatvorila dvere a odišla preč. Vošla do svojej spálne a pýtali sa čo sa stalo.

,,Ten list nie je od Siriusa,“ povedala.

,,Tak od koho potom?“ opýtala sa Judit. ,,Hádam mi nechceš povedať, že...“

,,Že kto?“ skočila im do toho Olívia.

,,Olívia, rozmýšľaj trošku. S.B...kto má takéto iniciály?“ pýtala sa Judit Olívie s úsmevom na tvári.

,,Neverím! Samuel Born! Ja som to vedela Lia. Vedela som, že on je do teba už dlho zamilovaný!“ prehovorila Olívia.

,,Kto to je?“ spýtala sa Laura.

,,Olívia, tebe vážne nedochádza?“ zasmiala sa Judit. ,,S.B., ešte stále nič?“

,,Tak potom Simon Belague!“ povedala zase Olívia.

,,Oliv, a takého Sebastiana Browna nepoznáš?“ smiala sa Judit.

,,Neverím! Ako to, že som na to neprišla? Sebastian! Musí to byť on! Lia okamžite choď za ním!“ vyháňala ju Olívia.

,,Bola som, nie je v izbe. Počkám si naň a večer sa s ním porozprávam,“ navrhla. Nemohla tomu uveriť. Sebastian jej napísal báseň, v ktorej jej hovorí, že ju miluje. Laura mala pravdu. Sny sú na to, aby sa zmenili v skutočnosť. Bola šťastím bez seba. Zrazu ju napadlo, že čo ak je to iba žart? Čo ak ju nemiluje a chcel si z nej iba vystreliť? ,,Idem do knižnice,“ povedala a odišla z izby. Teraz chcela byť sama. Chcela o tom všetkom ešte raz poriadne popremýšľať. Cestou do knižnice stretla párik zaľúbencov. Rozžiarili sa jej oči. Otvorila dvere na knižnici. Bol tam. Sedel za stolom a čítal si knihu. Keď videl, že vošla jemne sa na ňu usmial. Ona jeho úsmev opätovala.

,,Ahoj,“ pozdravil jej, keď prechádzala okolo jeho stola. ,,Sadni si.“

,,Ahoj,“ ticho mu odzdravila. ,,Ďakujem ti,“ povedala. Ruku si položila na stôl a v nej držala list.

,,Takže si si ho prečítala,“ povedal s úsmevom a chytil jej ruku. Začervenala sa.

,,Áno, bolo to krásne. Prečo si mi to nepovedal osobne?“ opýtala sa ho.

,,Chcel som byť originálny,“ zaškeril sa. ,,Lia? Máš už partnera na Silvestrovský ples?“ spýtal sa jej.

,,Nie, čakala som na teba,“ odvetila mu. Pozrela sa naň a uvedomila si, že mu zmizli kruhy z pod očí, ale tvár mu ostala strhaná. Určite prežil niečo ťažké.

,,Tušil som to, takže pôjdeme spolu?“ usmial sa. Sebastian bol šťastný, konečne našiel to, čo hľadal toľké roky. Konečne našiel dievča svojho života a bol rád, že ho neodmietla.

,,Budem veľmi rada,“ odvetila mu.

,,Prepáč mi, že som sa k tebe v lete tak správal. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a obviňoval som každého naokolo, za to čo sa stalo,“ ospravedlnil sa jej.

,,Nič sa nestalo. Hlavne, že si už v poriadku,“ povedala a pevne mu stlačila ruku.

,,Aurélia, máš ísť okamžite sa profesorkou Gamblerovou, je to vraj veľmi súrne,“ pribehla do knižnice jedna piatačka. ,,Ale ponáhľaj sa.“

,,Ospravedlň ma, musím ísť,“ povedala trošku sklamane a postavila sa. Sebastian sa postavil tiež a pevne ju objal. Lia konečne pocítila jeho teplo, jeho nádhernú vôňu. Odteraz budú stále spolu. Bola nesmierne šťastná. Sebastian ju jemne pobozkal na pery a šepol slová, ktoré patrili iba jej.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

* Život je neistý, smrť je najistejšia.
** Miroslav Válek

19. kapitola

Silvestrovský ples

Lia sa ponáhľala za profesorkou Gamblerovou, tak ako jej prikázali. Hľadala ju v jej kabinete, no tam nebola, tak šla do veže, kde mávali veštenie. Našla ju tam celú vystrašenú a vyklepanú.

,,Dobrý večer, vraj ste ma volali,“ povedala Lia, keď vošla dnu.

,,Aurélia! Nesmieš to urobiť!“ prehovorila vystrašene. Oči mala červené a opuchnuté, akoby plakala a hlas sa jej neuveriteľne triasol.

,,Prepáčte, ale čo nesmiem urobiť?“ spýtala sa Lia. Nechápala o čo Prophesy ide. Poznala ju už dlho, no v takomto stave ju ešte nevidela.

,,Mala som videnie. Pamätáš sa na tú moju neúplnú veštbu, ktorú som ti povedala minulého roku? Teraz už viem o čo ide,“ odvetila jej Prophesy.

,,Prepáčte, ale minulého roku som sa po tejto vaše veštbe,“ zdôraznila to slovo, ,,rozprávala s profesorom Dumbledorom a on povedal, že tomu nemám prikladať veľký význam.“

,,Ale prosím ťa, Aurélia, každý predsa vie, že Dumbledore neverí na veštenie, na karty, na kryštálové gule. Ale ja ti prisahám, že sa stane niečo zlé,“ prehovárala ju Gamblerová.

,,A čo také zlé sa má stať?“ zasmiala sa Lia. Teraz, keď je konečne šťastná, keď konečne chodí so Sebastianom, keď je konečne s ním, tak nejaká bláznivá profesorka jej tu začne hovoriť o nejakom nešťastí. Pripadalo jej to smiešne.

,,Sebastian Brown je zlý. Aurélia, prosím ťa, nezačínaj si s ním,“ prosila ju a tvárila sa pri tom veľmi vážne.

,,Tak na to je už trošku neskoro,“ povedala Lia a odchádzala z učebne.

,,Aurélia, Sebastian nám zničí život. Nielen teba a mne, ale zničí ho aj mnohým okolo seba,“ varovala ju Prophesy, no Lia ju už nepočúvala.

,,To je všetko, čo ste mi chceli povedať?“ spýtala sa Lia a keď profesorka Gamblerová prikývla hlavou, Lia iba zabuchla dvere . ,,Nezmysli. Dumbledore mal vtedy pravdu, keď hovoril, že vešteniu sa nedá veriť.“ Lia šla do klubovne. Chcela sa stretnúť so Sebastianom a chcela byť s ním. Nemohla uveriť tomu, že sú konečne spolu. Lia žiarila šťastím ako nikdy predtým. V očiach jej svietili iskričky a bolo na nej vidno ako je strašne zamilovaná. Vkročila do klubovne a Sebastian ju tam čakal. Srdce jej až poskočilo od radosti.

,,Ahoj,“ pozdravil jej Sebastian, ktorý sedel v kresle pri okne.

,,Ahoj,“ odzdravila mu nesmelo.

,,Tak čo od teba chcela Prophesy?“ spýtal sa jej a posadil si ju na koleno.

,,Blbosti. Hovorila mi, že mala akési videnie, a že si zlý. Dokonca mi vraj zničíš život,“ zasmiala sa Lia.

,,To hovorila?“ zvážnel Sebastian. Tak už iba toto mu chýbalo. Aby ho nejaká mladá profesorka prezradila.

,,Áno, ale nič si z toho nerob. Aj Dumbledore hovoril, že vešteniu sa nedá veriť,“ povedala mu Lia.

,,Dumbledore o tom vie?“ opýtal sa Sebastian napol prekvapene a napol s obavami. Voldemort im stále hovoril, aby sa snažili ukrývať pred Dumbledorom, lebo ten Tomovi Riddlovi neverí a myslí si o ňom svoje, na rozdiel od iných profesorov. Sebastian sa zamyslel.

,,Je ti niečo?“ spýtala sa ho Aurélia, keď si všimla jeho neprítomný pohľad.

,,Nie, nie. Nič mi nie je. Ospravedlníš ma? Zabudol som napísať mame list. Sľúbil som jej to,“ povedal a postavil sa. ,,Hneď sa vrátim, počkaj tu.“

,,Myslím, že už pôjdem spať. Je neskoro a zajtra píšeme ten test z Transfigurácie,“ povedala a pohladilo ho po jeho svetlých vlasoch.

,,Jasné, asi by som sa mohol aj niečo naučiť,“ zasmial sa. ,,Dobrú noc a vyspi sa,“ pobozkal ju na pery a počkal kým odišla.

Sebastian sa ponáhľal do svojej izby. Začal prehadzovať svoje veci na posteli a neskôr aj v skrinke. Ponáhľal sa a bol nervózny.

,,Hľadáš niečo Sebastian?“ spýtal sa ho Adam, ktorý ležal na posteli, no Sebastian si ho ani nevšimol.

,,Nič,“ odvetil mu trpko.

,,Prečo si potom taký nervózny? Stalo sa niečo?“ provokatívne vyzvedal Adam. Vedel, že sa niečo deje a taktiež vedel, že to má niečo spoločné s Voldemortom.

,,Nič sa nestalo a nie som nervózny. Radšej si čítaj, alebo čo to robíš a nestaraj sa do mňa,“ odbil ho Sebastian.

,,Má tvoj pán nejaké problémy, alebo...“ nedopovedal.

,,Nepovedal som ti, aby si sa do mňa nestaral?“ skríkol Sebastian, priskočil k jeho posteli a prútik mieril na jeho hruď. ,,Vieš, že nemám problém urobiť ti niečo?“

,,No tak Sebastian, viem, že by si ma nikdy nezabil. Si na to slabý,“ flegmaticky poznamenal Adam a pozeral sa mu hlboko do očí. Sebastianovi začalo prudko biť srdce.

,,Možno by som ťa nezabil, ale čo keby som na teba použil niečo také, ako je Crucio?“ zasmial sa Sebastian.

,,Sebastian, si chorý! Mal by si sa začať liečiť! Uvedomuješ si, že sme boli niekedy priatelia? Nechápem, čo na tebe Aurélia vidí,“ povedal Adam.

,,Myslím, že ty ešte nevieš tú novinku. Tvoja kráska, do ktorej si bol dlhé roky zaľúbený, už chodí so mnou!“ Sebastian vedel, že teraz vyhral. Adamovi sa zaleskli oči. Myslel si, že nikto nevie o jeho láske k Aurélii a teraz mu Sebastian povie toto. Zarazilo ho to ešte viac ako to, že spolu chodia.

,,Odkiaľ vieš, že som bol zaľúbený do Aurélie?“ spýtal sa ho a na čele sa mu objavili kropaje potu.

,,Nie som slepý, Frugal. Až to z teba kričí. Ale myslím, že by ťa asi zaujímalo ako sa tá tvoja princeznička bozkáva. Ešte sa trochu hanbí, ale je celkom dobrá. Časom sa zlepší a aj v posteli bude určite dračica,“ hovoril Sebastian.

Adam to už nevydržal, vyskočil z postele a vrazil Sebastianovi päsťou rovno do tváre.

,,Opovážiš sa jej ublížiť a zabijem ťa! Počuješ? Prisahám, že ťa zabijem!“ vyhrážal sa Adam a kypela v ňom zlosť.

,,Len, aby som ťa nepredbehol!“ Sebastian si pretrel rukou peru, na ktorej mal krv a venoval Adamovi zhnusený pohľad plný opovrhnutia a nenávisti. ,,Vypadni!“

Adam odišiel z izby s hlasným tresknutím dverí. Nemohol uveriť, ako sa jeho najlepší priateľ zmenil. Bol z toho smutný a sklamaný zároveň. Teraz mu v hlave vírila iba jediná myšlienka. Musí varovať Liu a aj Dumbledora a povedať im, že Sebastian sa pridal na stranu Temna. Len ako im to povie? Lia mu určite neuverí, keď je až po uši zaľúbená do toho bastarda a Dumbledore tomu asi taktiež nebude veriť.

Sebastian konečne našiel pergamen. Namáčal brko do atramentu a rýchlo naň niečo načarbal. List zapečatil do obálky a utekal do sovej voliéry. Vybral si veľkú sivú sovu, pripevnil list na jej nôžku a poslal ju za adresátom toho listu. Vrátil sa do izby a čakal na odpoveď. Prechádzal sa hore – dole po izbe a bol nervózny. Čo ak to všetko praskne? Čo sa stane potom? Odpoveď neprichádzala, tak si ľahol na posteľ a začal sa učiť na zajtrajší test. No absolútne sa nemohol sústrediť. Asi po hodine na okno jeho spálni zaťukala sova. Rýchlo vstal z postele, otvoril okno, zobral sove list a prečítal si ho. Neúhľadným písmom na ňom bola napísaná jediná veta.

,,Nech to vyzerá ako nehoda.“

Silvestrovský ples sa blížil závratnou rýchlosťou a dievčatá stresovali, lebo nemali šaty, topánky a doplnky. Pri tejto príležitosti im riaditeľ umožnil na jeden deň odísť do Londýna na nákupy. Keď ten oznam vyvesila profesorka McGonagallová v klubovni, dievčatá boli od radosti bez seba.

,,Takže, kto chce ísť nakupovať, nech sa do zajtrajšieho večera prihlási u mňa v kancelárii,“ povedala McGonagallka a dievčatá okamžite zdvíhali ruky a diktovali svoje mená. ,,Povedala som u mňa v kancelárii.“ Keď odchádzala za sebou mala zástup pubertiačok, ktoré sa chceli prihlásiť.

O tri dni sa ten dav presunul k hlavnej rokfortskej bráne, odkiaľ mali ísť do Rokvillu na vlakovú stanicu, kde ich už čakal Rokfortský expres. Boli tam hádam všetky dievčatá zo školy a profesorky McGonagallová, Gamblerová a Sproutová. Cesta vo vlaku im ubehla veľmi rýchlo. Každá hovorila svoju predstavu o svojich vysnených šatách na ten Silvestrovský ples. Vystúpili na nástupišťu 9 a ¾ a tam sa rozdeli na tri skupinky. V jednej bolo asi päťdesiat dievčat. Pár báb s muklovským pôvodom povedalo McGonagallovej, že by bolo veľmi nápadné, keby sa po Londýne pohybovali v takýchto veľkých skupinkách. McGonagallová nechcela ani počuť o tom, že by mali chodiť nakupovať samé. Nakoniec však priznala, že majú pravdu a tak im dovolila pohybovať sa po Londýne v štvorčlenných skupinkách. Povedala im ešte, že majú na nákupy čas 4 hodiny. Keď to niektoré dievčatá počuli začali hystericky vykrikovať, že to v žiadnom prípade nestihnú. Potom im povedala, že to budú musieť stihnúť, lebo v opačnom prípade sa vrátia do Rokfortu bez nich a je jej to jedno, ako sa tam dostanú ony. Profesorky ich pomaly púšťali cez prechod do sveta muklov, aby si nikto nevšimol taký nával dievčat. Lia šla samozrejme s Laurou, Judit a Olíviou. Keďže Olívia bola napol mukel a dobre poznala Londýn, lebo stále chodila nakupovať so svojou mamou, ponúkla sa, že im ukáže všetky obchody.

,,Hej, a ako chceme nakupovať, keď nemáme muklovské peniaze?“ spýtala sa Laura, keď si siahla do vrecka a zistila, že tam sú iba samé galéony, sikle a knuty.

,,Dobrý postreh,“ povedala Judit. ,,Ako teraz budeme nakupovať?“

,,Tuto hneď za rohom je jedna zašitá zmenáreň výlučne pre čarodejníkov,“ odvetila im Olívia a už ich ťahala za sebou. Tá zmenáreň bola vážne zašitá. Keby im neukázala, kde to je, tak si to vážne nevšimnú. Keď si všetky zmenili svoje čarodejnícke peniaze na libry, konečne sa vybrali nakupovať.

,,Kam nás to vedieš?“ spýtala sa Lia, keď kráčali už asi pol hodinu a nezastavili sa v žiadnom obchodnom dome.

,,Vydrž, hneď tam budeme,“ odvetila Olívia a ponáhľala sa. Dievčatá za ňou skoro nestíhali. Asi o päť minút stáli pred obrovským obchodným domom „Paradise“. Keď vošli dnu, padli im sánky. Všetko v tom obchoďáku bolo iba pre dievčatá a našli ste tam úplne všetko – od topánok cez šaty a doplnky až po vône. ,,Teraz poďte za mnou,“ zavelila Olívia a baby kráčali bez reptania za ňou. Zastavili sa pri malom obchodíku a Olívia vošla dnu.

,,Olívia, ahoj!“ pozdravila jej predavačka z toho obchodu.

,,Ahoj Megan,“ odzdravila jej Olívia. ,,Baby, toto je moja teta Megan. Megan, toto sú moje spolužiačky Judit, Aurélia a Laura.

,,Dobrý deň,“ pozdravili jej.

,,Nemusíte mi vykať, nie som až taká stará,“ zasmiala sa. Postupne si vypočula aké majú dievčatá predstavy o šatách a nosila im jedny šaty za druhými. Všetky boli nádherné a mali veľký problém vybrať si jedny z nich.

,,Ale čo ak takéto šaty bude mať aj niekto iný?“ spýtala sa Judit Laury, keď si konečne vybrala.

,,Toho sa nemusíš báť. Zo všetkých šiat čo tu mám, bol vyrobený len jeden jediný kus. Pretože, si neviem predstaviť, aby som jedny šaty robila desaťkrát,“ zasmiala sa Megan.

,,To si robila ty?“ vyjavene sa na ňu pozrela Laura.

,,Áno, všetky šaty, ktoré tu nájdete sú mojim výtvorom. Napríklad s týmito, ktoré máš ty Aurélia, tak s týmito som sa hrala asi dva mesiace. A musím povedať, že keď som ich robila, predstavovala som si podobný typ dievčaťa ako ty, perfektne ti sadnú a si v nich nádherná,“ povedala Megan, keď Lia vyšla zo skúšobnej kabínky.

,,Lia, tak tie šaty si musíš kúpiť. Si v nich nádherná. Myslím, že Sebastian z teba celú noc nesputí oči,“ prehovorila Olívia.

,,Myslíte to vážne? Môžem si ich zobrať?“ opýtala sa Lia.

,,Určite,“ odvetili jej všetky naraz.

Keď si každá vybrala svoje šaty a šli zaplatiť, Megan im dala neuveriteľnú zľavu. Poďakovali jej, rozlúčili sa a Megan im ešte povedala, aby na topánky a doplnky šli k Francceske a povedali jej, že ich posiela ona. Výber topánok a doplnkov bol oveľa rýchlejší ako výber šiat. Pravdepodobne to bolo tým, že mali už iba hodinu čas a len cesta na stanicu trvá niečo vyše polhodiny. Keď zaplatili, na stanicu uháňali ovešané taškami ako víchor. Keď dobehli na stanicu McGonagallová akurát počítala koľko dievčat sa stihlo vrátiť. Našťastie tam boli všetky.

,,Ahoj miláčik,“ podišiel k Judit Marcus a pobozkal ju, keď sa vrátili do klubovne.

,,Ahoj,“ odzdravila mu. ,,Nemusíš sa namáhať, neukážem ti, čo som si kúpila,“ zaškerila sa a upaľovala do svojej spálne, aby ju nedajbože nakoniec presvedčil. Baby si odložili svoje šaty do skríň a rozplývali sa nad nimi, aké sú nádherné.

,,Určite budeme mať najkrajšie šaty na plese,“ povedala Laura.

,,Máš pravdu, nikto sa nám nevyrovná,“ zasmiala sa Olívia.

,,Ale najkrajšia bude aj tak Lia, vyzerala si v tých šatách ako princezná,“ vravela Judit a Olívia s Laurou iba pritakali.

,,Nepreháňajte, lebo si budem vážne myslieť, aká som krásna a stane sa zo mňa jedna z tých našich krások, ktoré si o sebe myslia, že sú najkrajšie na svete,“ zasmiala sa. ,,Poďme dole, chlapci nás už čakajú,“ navrhla.

,,Ozaj Olívia, s kým ideš na ten ples ty? Ešte si sa nám nepochválila,“ pýtala sa Laura.

,,Tajne som dúfala, že ma pozve Dražen, ale nestalo sa tak,“ posmutnela.

,,Dražen Klarič? Ten Srb, čo tu prišiel na výmenný pobyt a nevie ani poriadne anglicky?“ spýtala sa Judit.

,,Ja by som mu dala súkromné hodiny doučovania,“ zasmiala sa. ,,Ale nie, no... nakoniec ma pozval Adam a keby som ho odmietla, tak už by som si nezohnala asi nikoho iného,“ povedala. Dievčatá prišli do klubovne a chalani ich čakali rozvalení na sedačke pri kozube, kde pekne horel oheň. Baby si k nim sadli a rozprávali sa ako prežili dnešný deň.

A je to tu. Deň s veľkým D. Bolo 31. Decembra 1972, čo znamenalo, že v tento deň mal byť dlho očakávaný a pripravovaný Silvestrovský ples. Každý spal minimálne doobeda, aby v noci neboli unavení, alebo náhodou nezaspali. Na obede vo Veľkej sieni bol každý vysmiati. Všetci sa tešili na dnešný večer, kde sa bude starý rok striedať s novým. Budú sa zabávať, tancovať, spievať... Dnešný večer mal byť nádherný pre každého na Rokforte. Niektoré dievčatá boli samozrejme v strese, že sa nestihnú do šiestej pripraviť, a niektorým to bolo naopak úplne jedno. Niektorí študenti v kľude sedeli v klubovniach, alebo na chodbách a rozprávali sa, čítali si knihy, alebo pomáhali s úpravou Veľkej siene. Medzi tými poslednými boli aj Sebastian a Lia.

,,Tešíš sa na večer?“ spýtala sa Lia Sebastiana, keď odpratávali stoly na kraj miestnosti.

,,Teším sa hlavne na teba,“ povedal a pobozkal ju na líce, pričom sa Lia trošku začervenala. ,,Hovoril som ti, že sa mi páčiš ešte viac, keď sa červenáš?“

,,Prestaň,“ zachichotala sa a Sebastian si ju pritiahol k sebe a pevne ju objal.

,,Som rád, že sme spolu,“ pošepol jej do uška a pobozkal ju. ,,Choď sa pripraviť, ja to tu zvládnem.“

,,Dobre, večer o šiestej ma počkaj tuto dole na chodbe,“ povedala mu, ešte raz ho pobozkala a odišla do klubovne. V klubovni nebol žiaden chalan, ale zato dievčatá tam pobehovali ako splašené.

,,Ty sa ešte nepripravuješ?“ spýtala sa Lii jedna štvrtáčka, ktoré mala na tvári masku a vo vlasoch natáčky.

,,Pre Merlina, veď mám ešte tri hodiny čas,“ prekrútila očami Lia. Nemala rada takéto dievčatá, ktoré sa pred každou akciou pripravovali pol dňa. Lia vybehla do spálne, že si ešte aspoň na hodinku pospí a potom sa začne vážne pripravovať aj ona. Len čo si ľahla do postele a zaspala, hneď pribehli baby a zobudili ju.

,,Pre Merlinovu bradu! Lia, vstávaj. Potrebuješ sa pripraviť!“ zvrieskla Judit, keď vošla do spálne.

,,Veď je ešte čas. Nechajte ma spať,“ povedala nazlostene.

,,V žiadnom prípade, okamžite vstaň a choď sa osprchovať,“ prikázala jej Olívia, stiahla z nej prikrývku a Laura na ňu hodila osušku. ,,Povedala som okamžite!“

,,Vy ste ale kamarátky, nenecháte človeka ani zdriemnuť,“ zahundrala, schmatla osušku a odišla do kúpelne. Po pätnástich minútach z nej vyšla a rozmýšľala čo teraz. Najprv sa asi namaľuje, potom si oblečie šaty a nakoniec sa učeše. Alebo naopak? Nie, rozhodla sa. Sadla si za svoj stolík a vytiahli si všetky šminky. Baby jej pomohli vybrať farbu tieňov, aby sa jej hodila k šatám. Namaľovala sa, pozrela na hodiny a presne odbili štyri.

,,Čo budem robiť ešte dve hodiny? Spokojne som mohla spať,“ pomyslela si.

,,Liaaa, poď mi prosím ťa pomôcť,“ zakričala z kúpeľne Laura.

,,Čo sa deje?“ spýtala sa Lia, keď vošla do kúpeľne.

,,Neviem sa namaľovať,“ odvetila jej a sadla si na kraj vane.

,,Stále sa vieš namaľovať a zrazu ti to nejde?“ nechápavo sa spýtala.

,,Keď vieš, som nervózna,“ povedala ticho a sklonila hlavu.

,,Z čoho?“ začudovala sa Lia. Laura k nej podišla a pošepla jej niečo do ucha a Lia sa zasmiala.

,,Tak v tom prípade ti veľmi rada pomôžem,“ povedala. Laura sa posadila na malý stolík a Lia ju raz dva namaľovala. Potom ju Laura poprosila, či by jej nespravila aj vlasy a Lia súhlasila. Všetko dokopy jej trvalo asi hodinu. Potom si uvedomila, že vôbec nevie ako sa učeše ona. Skúšala všetko možné, no nič sa jej nepáčilo. Rozpustené vlasy sa jej nehodia k šatám, komplikovaný účes taktiež. Šla sa obliecť, aby si to vedela všetko predstaviť. Opatrne si obliekla šaty, aby s nimi niečo náhodou nespravila. Vrátila sa znova do kúpeľne a poriadne sa poobzerala. Vážne v tých šatách vyzerala úžasne. Zatvorila oči a predstavila si, aký účes sa k týmto šatám hodí. Usmiala sa, teraz už presne vedela čo má s jej vlasmi spraviť. Vypla si ich a zopár lokničiek jej ostalo voľne visieť. Keď vyšla z kúpeľne dievčatá tam už neboli. Pozrela sa na hodinky, bolo za päť minút šesť.

,,Najvyšší čas ísť,“ povedala si a odišla z izby. Kráčala po chodbách Rokfortu a zhlboka dýchala. Bude sa Sebastianovi páčiť? Táto otázka jej stále pobehovala v mysli. Keď došla k schodišťu, ktoré viedlo na chodbu, kde ju mal Sebastian čakať, ešte raz sa zhlboka nadýchla. Pomaly kráčala dole schodmi a všetky pohľady sa upierali na ňu. Bola nádherná. Mala oblečené krásne fialové šaty so šnurovaním okolo krku a výstrihom na chrbte. Pod prsiami boli prestrihnuté a jemne sa vlnili. Šaty boli vykladané malými kamienkami, hore len tak jemne a postupne smerom nadol sa kamienky zhusťovali. Na nohách mala sandálky, ktoré boli taktiež vykladané takými istými kamienkami, aké mala na šatách. Sebastian z nej nevedel spustiť oči. Takú nádhernú ju ešte v živote nevidel. Teraz sa zamiloval už úplne. Lia zišla dole schodmi a Sebastian k nej podišiel. Chytil ju za ruku a pobozkal jej ju.

,,Si nádherná,“ povedal a stále sa na ňu nemohol vynadívať.

,,Ďakujem, aj ty si fešák,“ usmiala sa.

,,Ou, snažil som sa. Nechcel som popri tebe vyzerať ako nejaký trhan,“ povedal napol vážne, napol pobavene. Ponúkol jej rameno a spolu prišli do Veľkej siene. Vyzeralo to tam úžasne. Strop bol začarovaný tak, že bolo vidno hviezdy. Stoly boli odsunuté k stenám a v strede siene bolo obrovské pódium na tancovanie a trošku bokom bolo ďalšie pódium pre kapelu. Keď sa všetci usadili k stolom na pódium vyšiel Dumbledore.

,,Všetkých vás tu vítam, na dnešnom Silvestrovskom plese. Som rád, že sme sa tu zišli v takom hojnom počte. Dúfam, že sa vám ples bude páčiť a odnesiete si z neho nádherné spomienky. Na dnešný večer som vám objednal kapelu ,,Ohnivé čriepky“  tak ju prosím privítajte poriadnym potleskom,“ povedal Dumbledore a na pódium prišla kapela. Všetci boli oblečení v oblekoch, ale bolo vidno, že nie sú vo svojej koži. Sieňou sa ozval obrovský potlesk. Skupina Ohnivé čriepky bola najpopulárnejšou čarodejníckou rockerskou kapelou 70. rokov. ,,Takže ples sa môže začať,“ dokončil Dumbledore. Na tanečné pódium prišli učitelia, ktorý otvárali ples waltzom. Dumbledore tancoval s McGonagallovou, Prophesy Gamblerová tancovala s Dungom Dozenom, ale nebola príliš veselá. Slughorn s madam Pomfreyovou, profesor Obrany proti čiernej mágii Badley Defend spolu s profesorkou Sproutovou a niektorí si všimli, že Filch tancuje pri dverách a v náručí ma Pani Norrisovú. V polke waltzu sa pripojili aj študenti.

,,Smiem prosiť?“ opýtal sa Sebastian Aurélie a spolu odišli na parket. Za nimi šli aj Judit s Marcusom, Laura s Tylerom a Olívia s Adamom. Adam nespustil celý čas zo Sebastiana a Lie oči. Asi po troch hodinách sa rozbehla zábava na plné grády. Kapela hrala ich nové rockové veci a decká šaleli, potom znovu trocha spomalili a zahrali niečo pomalšie. Sebastian si k sebe pritiahol Liu a tancovali v rytme slaďáku. Šepkal jej do uší nádherné slová a hladil ju po jej nahom chrbte. Prebehla ňou triaška a Sebastian si ju pritiahol tuhšie k sebe. Ona ho chytila okolo krku a on je začal bozkávať krk. Sebastian zdvihol hlavu a zbadal Prophesy, ako pobozkala Dunga na pery a utekala von zo siene.

,,Musím si odskočiť,“ povedal Sebastian a odprevadil Liu k stolu. ,,Hneď sa vrátim.“

Sebastian kráčal hore schodmi a zastavil sa pred dverami kancelárie Prophesy. Zaklopal. Nikto sa neozýval a tak vošiel. Na druhej strane miestnosti zbadal otvorené dvere, ktoré viedli do jej mini bytíku. Sebastian vošiel dnu. Prophesy sedela na posteli a oči mala červené. Zrejme plakala.

,,Sebastian, čakala som ťa,“ povedala, keď sa zjavil vo dverách.

,,Ako si vedela, že prídem?“ spýtal sa jej.

,,V noci som mala vidinu. Tak, ako to chceš spraviť?“ opýtala sa ho s z očí sa jej kotúľali slzy.

,,Spraviť čo?“

,,Sebastian, nepýtaj sa tak hlúpo. Viem, že si ma sem prišiel zabiť a viem, že si to plánoval už dlho,“ odvetila mu.

,,Prophesy, pochop, že nemám na výber. Buď zabijem ja teba, alebo zabije on mňa,“ odvetil jej Sebastian a hlavu si oprel o zárubňu dverí.

,,Ja viem, preto sa nebudem brániť. V tej vidine som videla teba a svoje mŕtve telo. Jediné čo som nevidela bolo to, ako si ma zabil,“ ozrejmila mu. ,,Prečo si sa k nemu pridal?“

,,Bol som hlupák, keby som vedel, čo má ten človek za lubom, odmietol by som to. Nikdy by som sa k nemu nepridal. Bol by som odišiel ako Adam. Len som nemal odvahu a teraz je už neskoro. Dostal ma celého,“ povedal Sebastian a Prophesy k nemu podišla.

,,Viem, že nie si taký zlý ako by si mal byť, keď si v jeho spoločnosti,“ prehovorila po chvíľke ticha a objala ho.

,,Prepáč mi to,“ povedal ticho Sebastian ,,nechcem ťa zabiť, keby som mal inú možnosť...“

,,V poriadku, nehnevám sa,“ odvetila mu. ,,Keď som bola ešte malé dieťa, začula som ako moja stará mama hovorí mame, že mala vidinu. Hovorila jej, že zomriem vo veľmi mladom veku, pár minút po polnoci na prelome rokov. Bol to môj osud.“

,,Ja ťa nechcem zabiť,“ povedal Sebastian a slzy mal na krajíčku.

,,Ale musíš, tak poďme na to,“ povzbudzovala ho Prophesy a sadla si na posteľ. ,,Ako to chceš spraviť?“

,,Toto vypiješ,“ povedal a podal jej malý flakón s jedovato zelenou tekutinou. ,,zaspíš a postupne to bude znižovať činnosť tvojho srdca, až napokon prestane biť. Umrieš bezbolestne a aj tvoju smrť identifikujú ako zástavu srdca.“

,,Wau, myslela som si, že použiješ Avadu Kedavru. Ale premyslel si si to dobre,“ prehovorila, vytrhla mu z ruky flakón a celý obsah vliala do seba. Vnútro jej zaplavila horúca tekutina a cítila ako sa jej pomaly rozlieva po celom tele. Sebastian ju uložil do postele a prikryl.

,,Prepáč mi to,“ ospravedlnil sa jej poslednýkrát a pohladil ju po vlasoch.

,,Sebastian, chcem ti ešte niečo povedať,“ prehovorila ticho.

,,Áno?“

,,S Liou budete veľmi šťastní, hoci...“ nedopovedala.

,,Hoci čo, Prophesy?“ opýtal sa jej.

,,Ale nič, bež už, aby ťa Aurélia nezháňala,“ poslala ho preč, ale ešte predtým ako odišiel mu chytila ruku a povedala niečo v cudzom jazyku, ktorému nerozumel.

,,Kde si bol?“ opýtala sa Lia, keď sa Sebastian vrátil.

,,Nikde, potreboval som len niečo vyriešiť. Ale teraz som už tu a môžeme sa zabávať. Poď tancovať,“ povedal a ťahal ju na tanečný parket. Hrali rýchle pesničky, vybláznili sa. Pomaly sa blížila polnoc. Všetci prišli na parket a v rukách držali pohár punču. Začalo sa odpočítavanie.

,,Desať....deväť.....osem....sedem....“ ozývalo sa Veľkou sieňou, ale Sebastian myslel len na jedno. Prophesy teraz leží v posteli a umriera.

,,tri...dva...jeden....Šťastný nový rok!“ všetci si gratulovali a pripíjali si. Páriky sa aj pobozkali. Potom prehovoril líder kapely Stephen.

,,Vítam vás v Novom roku 1973! Dúfam, že v tomto roku pôjde všetko podľa vašich predstáv. A želám vám, aby ste ho celý prežili tak dobre, ako ste ho začali.“

,,Jasné...vraždou....“ pomyslel si Sebastian.

,,Teraz si zahráme jednu nádhernú pesničku, ktorú sme si požičali od jedného úžasného muklovského speváka a skladateľa. Pieseň sa volá Imagine,“ kapela začala pomaly hrať (http://www.youtube.com/watch?v=jEOkxRLzBf0 ) a Sebastian s Liou tancovali v pevnom objatí. Sebastianovi sa kotúľali slzy po lícach. Myslel na to, že teraz jedna žena leží v posteli a umiera jeho vinou. Bude si to vyčítať do konca života. Zabil mladú ženu, ktorá mala pred sebou celú budúcnosť. Zbadal Dunga, ako sedí za stolom s fľašou v ruke. Prišlo mu ľúto ešte viac. Mohli sa zobrať, mať spolu deti, ale on ju zabil na príkaz jeho Pána. Pozrel na Liu a povedal jej: ,,Aurélia, milujem ťa.“ Lii sa naplnili oči slzami a odvetila mu, že ho taktiež miluje. Pobozkali sa a v tom momente Prophesy Gamblerová vydýchla posledný krát.