The path of destiny

3. kapitola

Najkrajšie Vianoce

,,Tu stupido!“ zvrieskla som naň, keď som vbehla do klubovne. Všetko vo mne vrelo. Sirius stál pred dverami s kufrom v ruke.

,,Čo sa stalo?“ opýtal sa a kufor položil na zem.

,,Kto ti to dovolil?“ postavila som sa pred neho a ukázala som mu nový výtlačok Denného proroka. Sirius ma stále provokoval, ale toto čo spravil teraz bola nehoráznosť. ,,Ako si mohol uverejniť môj príbeh?“

,,Ako vieš, že som to bol ja?“ pozrel na mňa s tým svojim úškrnom na tvári. Och, ako som ho v tej chváli neznášala.

,,Keď to nebola McGonagallová, tak si to mohol byť jedine ty!“ vrieskala som. V klubovni nebol nikto okrem nás dvoch takže som si to mohla dovoliť. ,,Nevadí ti, že sa zo mňa teraz všetci smejú? Keď sa na niekoho pozriem, tak vidím ako sa mi posmieva. Prečo si to spravil?“

,,Polína, si normálna? Veď sa to každému páči,“ ukľudňoval ma a posadil ma do kresla. ,,Nikto sa z teba nevysmieva, máš naozaj talent.“

,,Spravil si zo mňa chuderu!“ kričala som znova a vyskočila som z kresla.

,,Ukľudni sa!“ zvrieskol aj on a chytil ma rukami za ramená. Už toho mal asi naozaj dosť. Keď som chcela znova niečo povedať, zareagoval pohotovo a to tak, že ma pobozkal. Chvíľu som tam len tak stála a dovolila som mu, aby ma bozkával. Nataša mala pravdu, prvýkrát to nie je merlinviečo, ale teraz to bolo nádherné. No, aby som nepreháňala, bolo to slušné. Keď som si uvedomila, čo vlastne so mnou robí, strhla som sa.

,,Porke! Porke! Porke!“ nadávala som mu a bila ho päsťami do hrudi. Sirus sa len usmieval.

,,Milujem, keď hovoríš taliansky,“ povedal a objal ma. Vytrhla som sa z jeho náručia, vylepila som mu a odišla som z klubovne. Potrebovala som byť sama. Vybehla som na dvor a šla sa prechádzať. Sneh mi chrupčal pod nohami a na moje rozpustené vlasy padali vločky, ktoré sa hneď roztápali. Sadla som si do snehu a po lícach mi stekala slza. Sú Vianoce, ja ostanem sama na Rokforte, moja mama sa na mňa vykašľala a trávi Vianoce merlinvieským a kde. Nataša odišla domov, veď na čo by ostávala tu, keď môže sviatky tráviť so svojou rodinou. Ostanem tu sama a opustená. Toto je asi môj osud. Sama a opustená už budem asi navždy. A navyše, dnešný deň bol totálnou pohromou. Sirius uverejnil môj príbeh do novín a teraz sa každý dozvie, aká som. Už nebudem tá bezcitná mrcha, ktorú nikto nemal rád. Teraz ma budú brať úplne inak. Budú sa mi vysmievať. Už to počujem: ,,Ako taký tvrďas ako ty, môže napísať niečo tak romantické?“ Zničil mi moju povesť! Och, prečo si len nestrážim svoje veci lepšie? Zrazu ma napadla myšlienka, na ktorú by som asi za iných okolností neprišla. Rozhodla som sa, že idem do Rokvillu a poriadne sa opijem. Zdvihla som sa teda zo zeme, pretrela si rukou oči a kráčala som do dediny, kde som sa usalašila v najbližšej krčme a objednala som si starú ohnivú whisky. Pila som a pila a ani neviem ako som sa dostala späť do školy. Pamätám si iba to, ako som prišla do klubovne a trošku aj to, čo sa stalo potom.

,,Vianočný škriatok,“ povedala som Tučnej panej, keď som sa postavila pred klubovňu. Ona, samozrejme, že s krikom, otvorila. Ani sa jej nečudujem. Veď už bola hlboká noc. S fľašou v ruke som vošla do klubovne a začala som si spievať. Veď som tu sama, každý z Chrabromilu šiel domov, tak prečo by som nemohla? Popíjala som z fľaše a tancovala. Zrazu sa mi zatočila hlava a spadla som do kresla. Okamžite som odtiaľ vystrelila a zvrieskla som.

,,Čo tu robíš?“ spýtala som sa.

,,Nechcel som ťa tu nechať samú,“ usmial sa, chytil ma okolo pásu a položil do kresla. ,,Kde si bola? Bál som sa o teba.“

,,B - bola som si trocha zaflámovať,“ odvetila som mu a fľašu s whisky som položila na stolík vedľa kresla. ,,Héééj, kam mi berieš tú fľašu?“

,,Odložím ju a zajtra ju dopiješ. Bude ti zle,“ povedal a pohladil ma po vlasoch.

,,Nemyslí si, že sa na teba už nehnevám! Hnevám sa ešte viac!“ prehovorila som po chvíľke ticha.

,,Samozrejme, že na to máš právo. Hrabal som sa v tvojich súkromných veciach a mal som sa ťa na to opýtať, skôr ako som to tam poslal. Prepáč,“ ospravedlňoval sa mi.

,,Ale prečo si to uverejnil?“ spýtala som sa ho so sklonenou hlavou.

,,Aby sa všetci dozvedeli, aká si skvelá,“ odvetil sa kľakol si predo mňa na kolená a chytil mi ruky do jeho dlaní. Prebehla mnou triaška. Chcela som ho pobozkať. Teraz som bola so Siriusom sama a mohla som to využiť. Konečne skončiť s pretvárkou a povedať mu, že od toho bozku naň stále myslím a keď ho vidím s niekým iným tak neskutočne žiarlim. Sirius, akoby mi čítal myšlienky sa ku mne pomaly nahol a chcel ma pobozkať. Nanešťastie vtedy sa obsah môjho žalúdka vypýtal von. Všetko, čo som v ten deň zjedla a vypila skončilo na jeho čiernej košeli. Okamžite som utekala s rukou na ústach do kúpeľne. Kde som strávila nejakú tú hodinku.

Ale na nasledujúce ráno asi tak skoro nezabudnem. Zobudila som sa v cudzej spálni, v cudzej posteli s príšernou bolesťou hlavy. Poobzerala som sa naokolo, nikde nikoho. Chcela som sa postaviť z postele no nebolo to možné. Bolo mi strašne zle, hlava sa mi točila a bola som neuveriteľne slabá. Ľahla som si znova a čakala na záchranu. Nemohla som si spomenúť na nič z predchádzajúceho dňa. Po hádku so Siriusom som si pamätala všetko a zrazu – nič. Čierna diera. Asi po piatich minútach do spálne prišiel Sirius s podnosom v ruke.

,,Tak tu je naša hviezda,“ povedal a zaškeril sa.

,,Čo sa stalo?“ opýtala som sa ho, keď si sadol na okraj postele.

,,Hmm... dokopy nič,“ odvetil mi a spod postele vytiahol nedopitú fľašu ohnivej whisky. Vtedy, akoby ma osvietilo, som si na všetko spomenula.

,,Pre Merlina!“ zanadávala som. Keď som si spomenula na väčšinu vecí, čo sa v noci stali, hneď som očervenela ako paprika.

,,Rozhodne to bolo zaujímavé divadlo,“ zasmial sa Sirius.

,,Sirius, prepáč za tú košeľu,“ ospravedlnila som sa mu.

,,To je v poriadku. Musím povedať, že to sa mi ešte nestalo, ale čo už s tebou. Sme si kvit. Ja som ti zničil život a ty si mi zničila novú košeľu,“ hovoril s úsmevom. ,,Priniesol som ti raňajky. Snáď do seba dostaneš aspoň niečo. Pohrabal som sa Slugymu v kabinete a našiel som elixír proti bolesti hlavy. Vypi to,“ povedal a podal mi malú fľaštičku so žltkastou tekutinou.

,,Ďakujem,“ prehovorila som ticho. Trvalo asi pol dňa, kým som sa dala absolútne dohromady. Po raňajkách som ešte asi dva razy navštívila toaletu a porozprávala som sa s ňou, ale teraz mi bolo oveľa lepšie. Keď som schádzala po schodoch do klubovne SIrius ležal na gauči a niečo si čítal. Zastala som a pozorovala som ho. Celé vnútro sa mi chvelo pri pozeraní sa naň. Jemne sa usmial. Ach, aký je len krásny! Bola som neskutočne rada, že ostal so mnou tu v škole a že tu nemusím byť sama.

,,Už je lepšie?“ spýtal sa ma, keď ma zbadal na schodoch.

,,Oveľa,“ pousmiala som sa. Ešte stále som sa hanbila za ten včerajší výstup.

,,Skoč si hore po kabát a pôjdeme von,“ navrhol Sirius. Pozrela som sa cez okno a von bolo nádherne. Slnko svietilo a sneh sa ligotal pod jeho lúčmi. Otočila som sa, z izby som schmatla kabát a už aj som bola pri Siriusovi v klubovni.

,,Čerstvý vzduch ti prospeje,“ povedal, keď sme vyšli na dvor. Zhlboka som sa nadýchla. Bolo to úžasné. Doteraz som Siriusa vnímala iba ako namysleného hlupáka, ktorý balí jedno dievča za druhým. Ale teraz sa ukázal v pravom svetle. Bol milý, pozorný, počúval čo som hovorila a hlavne, bol veľmi zábavný. Tak dobre som sa už dlho nenasmiala.

,,Prečo si tu ostal so mnou?“ zvedavo som sa ho spýtala.

,,Chcela by si tu počas Vianoc ostať sama?“ odvetil mi protiotázkou.

,,Nie, ale prečo si tu ostal? Nebol by si radšej doma s rodinou?“ opýtala som sa ho znova.

,,Pravdupovediac som rád, že som tu ostal. S rodičmi a s Regulom nevychádzam veľmi dobre. Vieš, považujú ma za čiernu ovcu rodiny, keďže všetci boli v Slizoline a ja som sa dostal do Chrabromilu,“ povedal.

,,To mi je ľúto.“

,,A ty si prečo ostala v škole?“ pre zmenu sa ma opýtal on.

,,Mama mi napísala list, aby som nechodila domov. Neviem prečo. Myslím, že si asi niekoho našla. Už mi nepíše tak často ako niekedy. Nezazlievam jej to. Bolo na čase. Veď celý ten čas, čo nás otec opustil ho stále milovala a nehľadala si novú lásku. Vždy hovorila, že otec bol jej prvý a posledný zároveň. Nechápem to. Ako môže milovať muža, ktorý ju opustil s malým dieťaťom a našiel si inú,“ pokrútila som s hlavou. Práve môj otec bol tým dôvodom, prečo som sa nechcela viazať k žiadnej osobe opačného pohlavia. Bála som sa, že dopadnem ako mama. Nechcela som sa zamilovať a potom žiť opustená celý život.

,,Tak čo už,“ povedal. ,,Máme to ťažké.“

,,Sirius,“ zakričala som naň a on sa otočil. Do tváre som mu hodila obrovskú snehovú guľu. Sirius sa nedal a začal ma hneď naháňať. Netrvalo dlho a dobehol ma. Potkol ma a ja som spadla do snehu. Postavil sa nado mňa a zasmial sa.

,,Čo tu tak stojíš? Pomôž mi,“ povedala som. Sirius mi podal ruku. Chytila som ho a stiahla na seba. Chvíľu sme na seba len tak pozerali. Dala som si dole rukavice a pohladila som mu tvár. Pobozkal mi ruku. Zase som v bruchu pocítila chvenie. Sirius sa ku mne sklonil bližšie a išiel ma pobozkať. Zrazu sa zastavil.

,,Hmm... a nebude sa opakovať ten včerajšok?“ zasmial sa a pobozkal ma. Ležali sme v snehu na dvore a bozkávali sme sa. Začalo snežiť a slnko pomaly zapadalo. Sirius sa zdvihol a zobral ma do náručia. ,,Ideme hore,“ zavelil.

Vošli sme do klubovne. Nemohli sme uveriť tomu, že ju máme na celé prázdniny iba pre seba.

,,Choď sa pekne obliecť, ja zatiaľ niečo pripravím. Nechoď dole skôr ako o hodinu,“ povedal a dal mi jemnú pusu na pery.

,,Okej,“ odvetila som mu a šla do spálne. Prvá vec, ktorú som spravila bola, že som sa postavila pred skriňu a vyhádzala všetky veci. Chcela som byť pekná a sexy, no nie príliš vyzývavá. Všetko čo som si obliekla som aj okamžite vyzliekla, lebo som v tom nevyzerala dobre. Teda, aspoň som si to myslela. Najprv som si obliekla nohavice a košeľu, ale zistila som, že sa to ku mne nehodí. Asi po dvadsiatich minútach prehadzovania oblečenia som natrafila na šaty. V očiach sa mi zaiskrilo. Pamätám sa, ako ma mama presviedčala nech si ich vezmem, vraj nikdy neviem čo sa môže prihodiť. Boli to krásne čierne šaty, dlhé po kolená a mali tri štvrťový rukáv a trošku hlbší výstrih. V duchu som ďakovala mame, že ma prinútila zobrať si ich. Tak a teraz prišiel rad na vlasy a make – up. Nikdy som sa nemaľovala, tak som si povedala, že to netreba preháňať. Alida a Doris si tu nechali nejaké kúsky ich kozmetiky tak som si ich požičala. Vlasy som si len prečesala a nechala rozpustené. Pozrela som na hodiny, najvyšší čas ísť.
Vkročila som do klubovne a padla mi sánka od údivu. Sirius sa prekonal. V strede klubovne bol stôl a na ňom bola naservírovaná večera. Všade bolo prítmie a jediný zdroj svetla boli malé sviečky a oheň v krbe. Jedným slovom – nádhera.

,,Slečna,“ povedal Sirius a odtiahol stoličku od stola.

,,Ďakujem,“ povedala som, keď som si sadla. ,,Ako si sa dostal k tomu jedlu?“ zvedavo som sa ho opýtala.

,,To je maličkosť, mám nejaké konexie v kuchyni,“ usmial sa. ,,Len pekne jedz, dobrú chuť.“

Večera bola fantastická. Veľmi mi chutilo. Sirius potom vytiahol fľašu vína, ktorú som decentne odmietla, pri spomienke na včerajší incident. Sadli sme si teda na pohovku a rozprávali sme sa. Ani neviem kedy a Sirius ma začal bozkávať. Nikdy by som nepovedala, že sa tak rýchlo zaľúbim. Ja taká odporkyňa lásky. Až teraz som si uvedomila, akého skvelého človeka som mala pri sebe celý ten čas. Pevne som ho objala a privoňala som si k nemu. Nádherná korenistá vôňa. Bozkával ma na krku tak nežne a ja som ho hladila po vlasoch. Pomaly schádzal nižšie a jednou rukou ma hladkal po stehne. Pozrel sa mi do očí a ja som vedela, čo príde. V tej chvíli som chcela byť iba jeho a tak som sa mu celá oddala.

Keď stretnete niekoho výnimočného, váš život je plný prvých okamihov. Prvá prechádzka. Prvá večera.  Prvý skutočný bozk.  Prvá spoločná noc. A ja som zažila tie „prvé okamihy“ behom jedného dňa spolu so Siriusom. Nasledujúce ráno bolo najkrajším ránom v mojom živote. Zobudila som sa v objatí toho najlepšieho chlapa, akého som si len mohla želať.

,,Dobré ránko,“ pozdravil mi, keď som sa zobudila a pobozkal ma na čelo.

,,Ahoj,“ odzdravila som mu s úsmevom na tvári.

,,Ako sa cítiš?“ spýtal sa ma.

,,Skvelo,“ odvetila som mu a venovala dlhý bozk.

,,Niečo pre teba mám,“ povedal a nahol sa k nočnému stolíku pri posteli a vytiahol nejaký balíček. ,,Veselé Vianoce.“

,,Ďakujem, ale... ja pre teba nič nemám. Neočakávala som, že to takto skončí,“ začervenala som sa a otvorila som si svoj darček.

,,To nevadí. Úplne mi stačí, že si so mnou.“

,,Sirius,“ pozrela som sa naň s pohľadom plným lásky a do očí mi vbehli slzičky.

,,To, aby si nemusela písať na zdrapy papiera,“ usmial sa. Sirius mi venoval hrubú čistú knihu viazanú v dračej koži. Objala som ho a bola som neuveriteľne šťastná, že ho mám. Po zvyšok prázdnin sme boli spolu 24 hodín denne. Všetko bolo ako z rozprávky. Posledný deň prázdnin však nebol práve najidylickejší.

,,Va fa a napoli,“ zanadávala som, keď som si otvorila list, ktorý mi prišiel.

,,Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma Sirius.

,,Nič!“ odvrkla som. List som roztrhala a hodila som ho do kozuba. Mala som obrovskú chuť plakať, no nechcela som pred Siriusom.

,,No tak, zlato, čo sa deje?“ pristúpil ku mne a objal ma.

,,Vážne nič, všetko je v poriadku,“ snažila som sa predstierať.

,,Ale, vieš, že mne môžeš povedať hocičo. Som tu pre teba,“ hovoril.

,,Moja mama sa dala dokopy s...“ nedopovedala som.

,,Ale prečo si z toho smutná? Veď si mi sama hovorila, že ti to nebude vadiť, ak si nájde chalpa,“ povedal Sirius.

,,Nechápeš tomu, môj otec sa k nej vrátil a ona ho prijala späť,“ to som už nevydržala a vyhŕkli mi slzy. ,,On, ktorý nás opustil kvôli inej žene, s ktorou má teraz deti, sa vrátil späť k mojej mame! Ona to nechápe? Čo ak ju potom znova opustí a nájde si inú? Čo ak ho mama po čase omrzí? Nechcem sa na ňu znova pozerať ako sa trápi! Nezaslúži si to!“

,,Možno sa zmenil,“ utešoval ma.

,,On sa nemohol zmeniť!“ namietala som. ,,Tak to u mulkov chodí. Najprv sa rozvedú, potom sa dajú zase dohromady a nakoniec sa zase rozvedú. Sirius, sľúbiš mi niečo?“ pozrela som sa naň.

,,Tebe sľúbim čokoľvek.“

,,Však ma neopustíš?“ spýtala som sa ho.

,,Nikdy, budem navždy pri tebe. Nemusíš sa báť,“ usmial sa na mňa a utrel mi slzy.

Podvečer sme so Sirius začali riešiť iný problém. Ako povieme ostatným, že sme spolu? Nataša nemala Siriusa priveľmi v láske, lebo spolu kedysi chodili a mňa nemali radi James, Remus a Peter, lebo som k nim bola stále odmeraná, drzá, hrubá. Sirius im vraj už dávno povedal, že po mne ide a oni ho od toho stále odhovárali. Vraj som totálna frigídna mrcha. Nakoniec sme sa dohodli, že to povieme každý sám svojim priateľom. Tak a je to tu. Práve sa všetci vrátili do školy.

,,Ahoj,“ pozdravila Nataša a vrhla sa mi okolo krku, keď vošla do spálni. ,,Som tak rada, že ťa vidím.“

,,Čau čau,“ odzdravila som jej a objala som ju.

,,Musím ti niečo povedať,“ prehovorili sme obe naraz.

,,Ideš prvá,“ povedala som Nataši, ktorá sa nenechala ďalej presviedčať.

,,Cez prázdniny som začala chodiť s Vinceom,“ povedala a celá žiarila šťastím.

,,Super! Ako k tomu došlo?“ opýtala som sa jej.

,,Ani neviem, stretli sme sa a začali sme spolu chodiť,“ zachichotala sa. ,,A teraz ty.“

,,Cez prázdniny som začala chodiť so Siriusom,“ povedala som jej.

,,To je dobrý vtip,“ začala sa smiať. ,,Teraz vážne.“

,,Myslím to vážne, ja a Sirius spolu chodíme.“

,,Nie, Polína. Nežartuj. Nie je to smiešne,“ hovorila úplne vážne.

,,Tak ešte raz. Ja a Sirius spolu chodíme,“ zopakovala som jej pomaly.

,,Si normálna?“ vyskočila na mňa.

,,Som normálna. Spravila som zmenu, aspoň raz v živote. A cítim sa úžasne a myslím, že tá zmena je správna,“ povedala som jej vážne.

,,Zmenu? O akej zmene to tu hovoríš?“ divne sa na mňa pozrela.

,,O akej zmene? Predsa som vždy hovorila, že sa nechcem viazať, nechcem mať žiaden vzťah, nechcem mať nič spoločné s nejakým chlapom. A teraz, keď som so Siriusom sa konečne cítim šťastná,“ odvetila som jej.

,,Dobre, ale prečo práve Sirius?“ Nataša tomu nemohla pochopiť. ,,Ako? Prečo? Čo sa stalo?“

,,Ja vlastne ani neviem. Najprv sme sa hádali kvôli tomu príbehu, ktorý poslal do Proroka. Potom ma pobozkal, tak som mu začala nadávať a odišla som preč. V Rokville som sa kvalitne opila a keď som sa vrátila do klubovne, Sirius bol tam. Tak som ho tak trošku ovracala a potom si pamätám až to, že som sa zobudila s veľkou bolesťou hlavy v jeho izbe,“ hovorila som.

,,On ťa mal v izbe? On sa s tebou vyspal, keď si bola opitá? To je hajzel!“ skočila mi do reči Nataša.

,,Neprerušuj ma, prosím. Kde som to skončila? Aha, zobudila som sa v jeho izbe. Priniesol mi raňajky a nejaký elixír proti bolesti hlavy. Tak sme sa šli prejsť, rozprávali sa, smiali sme sa, začali sme sa naháňať, bozkávať, šli sme do klubovne a Sirius mi pripravil nádhernú romantickú večeru. Tak sme sedili na gauči a bozkávali sa, potom sme odišli do jeho izby a bla bla bla. No a potom sme boli spolu každú minútu dňa, počas celých prázdnin. To je všetko,“ dokončila som svoj monológ.

,,Aké bla bla bla? Polína, neverím! Ty si sa vyspala so Siriusom Blackom!“ vykríkla Nataša a do izby práve vstúpila Alida a Doris.

,,Čože?“ skríkli obe naraz.

,,Ako si to mohla spraviť? Vedeli sme, že si obrovská vypočítavá mrcha, ale že sa vyspíš so SIriusom! To je vrchol! Sirius mal byť môj, môj a nikoho iného len môj!“ kričala Alida.

,,Tak po prvé – Polína nie je žiadna vypočítavá mrcha a po druhé – Sirius by o takú kreatúru ako si ty ani nezakopol!“ obraňovala ma Nataša. Vtedy sa v izbe strhla obrovská hádka, chvíľkami som mala pocit, že to prerastie až v bitku, no našťastie padla len jedna facka a potom ma Nataša ťahala von z izby. Samozrejme, že Alida plakala ako šialená. Nemohla uveriť tomu, že „jej“ Sirius už nie je jej.

 Po tomto incidente som sa stretla s mojím Siriusom a všetko som mu povedala. On zas hovoril, že jeho priatelia tým neboli veľmi nadšení a snažili sa mu vyhovoriť ten jeho šialený nápad, no on sa nedal. Tak sme sa rozlúčili a šli spať. Keď som ležala v posteli, rozmýšľala som na tým, čo sa vlastne stalo. Ešte na začiatku prázdnin som si hovorila, že ostanem navždy sama a opustená. No a teraz mám chlapca. Keby len obyčajného chlapca. Ale mám najúžasnejšieho chalana pod slnkom – Siriusa Blacka.